Hanáka, sedemročný temperamentný dalmatínec. Pochádza z Popradu a meno dostal nielen podľa svojho bielo-čierno-bodkovaného vzhľadu.
"Je to veľký šašek a keď sa naňho pozerám, vždy si myslím, že má oblečený divadelný kostým," stručne charakterizoval svojho obľúbenca Ján Hanák.
Pierot určite nie je typický pes. Najradšej má mrkvu a ovocie, z ktorého dáva prednosť čerešniam (tie konzumuje aj s kôstkami priamo zo stromu), no nepohrdne ani slivkami (tu už kôstky elegantne vypľúva) a jablkám. Jablká však musia byť náležite zelené a kyslé. Mäsom pohŕda.
"Miloval aj horkú čokoládu, ktorú zaňuchal z akejkoľvek vzdialenosti, dokonca aj v mojom ateliéri medzi farbami a terpentínom," netajil sa hrdosťou majiteľ.
Pred niekoľkými mesiacmi sa však stalo niečo, čo nikoho v rodne Hanákovcov nenapadlo ani v tom najhlbšom sne. Pierot ochorel, a to nie na akúsi banálnu psiu chorobu. Dostal cukrovku.
"Začalo sa to tým, že aj keď konzumoval rovnaké dávky, schudol na kosť, dala sa na ňom demonštrovať psia anatómia. Začal veľa piť, dokonca sme ho prichytili, ako chlipká vodu zo záchodovej misy. To sme už vedeli, že je zle," Ján Hanák posmutnel,
Pierotov 'rošťácky' výraz sa nezmenil. "Už pri jeho kúpe sme vedeli, že dalmatínci ako prešľachtené plemeno nevydržia ani 5 rokov. Najčastejšie vraj umierajú na zápal ľadvín. Keďže sme 5 rokov mali šťastne za sebou, na akési choroby, ohrodzujúce Pierotov život, sme už ani nemysleli."
Cukrovka u psov, rovnako ako u ľudí, sa kontroluje v moči a lieči inzulínom. Pierot ho potrebuje dvakrát denne. "Pichanie ostalo na manželke. Jedine ona bola od začiatku schopná nájsť to správne miesto pod kožou a dať pozor, aby inzulín nešiel mimo. Mali sme z toho väčšiu traumu ako Pierot. Nemá totiž rád, ak ho niekto obmedzuje, čo najčastejšie dával najavo pri každom vakcínovaní. Ak mal vakcínu absolvovať napríklad v máji, my sme mali pokazenú náladu už od Vianoc. Mátožila nás predstava, ako Pierota s košíkom na papuľke drží asi 5 osôb, no on statočne vzdoruje injekcii metaním sa na všetky strany. No, čuduj sa svete, pichanie inzulínu si priam zamiloval a teraz nielen že sa teší na každú dávku, ale aj presne vie, kedy ju dostane. Trápi ho jedine tá čokoláda, ktorej sa, rovnako ako ostatrných sladkostí, musel zriecť. Jeho jedálniček teraz pozostáva najmä z ovsenej kaše, jačmenných krúp a už spomínaného sezónneho ovocia," neverili sme, hľadiac na vyšportovanú, dobre stavanú postavu Pierota.
Hovorí sa, že človek je kvôli láske ochotný obetovať všetko. Ján Hanák nás presvedčil, že nemusí vždy ísť len o lásku k blížnemu. Inzulín pre psov nie je lacnou záležitosťou a aj keď má majiteľ Pierota pred svojou životnou výstavou, na ktorej bude prezentovať všetky svoje práce, nezdráhal sa predať jeden z obrazov, aby mal čím zaplatiť Pierotovi lieky.
"Nemôžem predsa dopustiť, aby môj najlepší kamarát trpel. A o jeho utratení nemohlo byť ani reči," pokladá svoj čin za samozrejmosť Ján Hanák. "Doktori ma 'potešili', že neskôr Pierot kvôli chorobe oslepne. Psi to však vraj dobre znášajú, pretože svoje chodníčky poznávajú nie podľa zraku, ako človek, ale podľa ňuchu. A ten mu ostane."
Autor: Valeria Holinková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
