Kelemen si ani poriadne nestihol pobaliť veci a už si to hneď na druhý deň ráno namieril do Turecka. Záujem o jeho služby prejavil celok najvyššej súťaže Bursaspor.
"Rokovania v Istanbule boli dosť náročné. Prebiehali v kancelárii nejakých manažérov šesť hodín, takmer do polnoci, kým sme sa dohodli na podmienkach. Hneď v noci som s predstaviteľmi Bursasporu odcestoval do Bursy, tam som v hoteli prespal, štvrtok som absolvoval jeden tréning, lekársku prehliadku, podpísal som štvorročnú zmluvu a v piatok som letel späť na Slovensko. Rozprával som s trénerom, že mám zdravotné problémy a aby som mohol chytať, musím sa aspoň týždeň zohrať s mužstvom. Doma som sa doliečil dnes (včera, pozn. red.) sa vraciam do Turecka," opísal stručne svoj pobyt v krajine polmesiaca michalovský rodák, ktorý do Slovana prestúpil v zime z 1. FC Košice. V Bursaspore nebude M. Kelemen sám, trojročný kontrakt s týmto celkom podpísal i jeho spoluhráč so Slovana Miloš Soboňa, ktorý však bol už voľným hráčom.
O vás mal svojho času veľký záujem Besiktas Istanbul, nakoniec ste zakotvili len v Bursaspore, ktorý sa potáca na dne tabuľky. Prečo?
"Neviem vám povedať. To je skôr otázka pre kompetentných v Slovane, či v tureckom klube. Viem, že bola ponuka z Besiktasu, neviem, prečo som skončil v Bursaspore, ale určite neľutujem tento prestup."
Máte už prehľad o tom, čo vás čaká v Bursaspore, aká bude vaša pozícia? Mimochodom, viete ich víkendový výsledok?
"Viem, že prehral doma s Gaziantepom 0:2 a Miloš Soboňa hral 80 minút. Bursaspor je po 4. kolách naďalej tretí od konca, keď získal jediný bod. Viem, že v klube majú problémy v defenzíve, skóre 2:11 hovorí za všetko. Je tam dusná situácia, a keď dostanem šancu, tak určite budem musieť niečo ukázať a zastať si svoje miesto. Inak, Bursa je veľké 2,5-miliónové mesto v ázijskej časti Turecka. Ľudia sú fanatici do futbalu. Mal som z toho pobytu dobrý pocit."
V reprezentácii do 20 rokov ste po prvý raz výrazne zažiarili práve v Burse, kde Slovensko zdolalo v kvalifikácii svojich rovesníkov 1:0. Nad vašimi kúskami sa pozastavil i tréner Besiktasu Christoph Daum, takže predstavitelia Bursy vás mali zrejme dobre prečítaného. Je tak?
"Vedenie i hráči o mne veľmi dobre vedeli. Dokonca, čo ma prekvapilo, aj ľudia na ulici vedeli, kto som, čo som. Po tomto pamätnom zápase si ma dobre zapamätali."
Aký bol záujem zo strany médií?
"Hneď som tam absolvoval tlačovú konferenciu, na ktorej nás s Milošom predstavili skupinke asi 15 novinárom, pričom tam nechýbali ani fotoreportéri a televízne kamery. Urobili si pár záberov."
Adresovali aj vám nejakú otázku, alebo len na predstaviteľov klubu?
"Nášho viceprezidenta sa niečo pýtali v súvislosti s Besiktasom, no nerozumel som, čo presne a čo sa týka mňa, dostal som tu istú otázku, ako Miloš Soboňa - čo si sľubujem od tohto prestupu. Odpovedal som, že som rád, že vyšlo a dotiahol sa môj príchod do konca a že budem robiť všetko preto, aby som klubu pomohol a neskôr sa uvidí. Nezabudol som pripomenúť, že sa teším na spoluprácu s nimi."
Čo všetko máte zakomponované v zmluve?
"Normálne, ako je to už bežné vo svete. Dostanem byt aj auto, takže by nemal byť problém. Dva tri týždne sa tam oťukám, keď sa všetko vybaví, potom za mnou určite pricestuje i priateľka."
Je v zmluve klauzula, že v prípade zostupu mužstva, vám nebudú robiť problémy pri odchode?
"Tento bod sa tam nespomína."
Aké číslo ste si vybrali?
"S tým boli tiež problémy. Predstavitelia klubu sa ma spýtali, aké by som chcel, keďže jednotka bola obsadená, povedal som číslo 77, ktoré som už nosil v Senci. Funkcionári len prevracali očami a odvetili, že také vysoké číslo nemôžem mať, nech si vyberiem iné. Lenže sa neujalo číslo 33, ani 30, tak nakoniec mi prischla dvanástka."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
