Koho diváci z pôvodných postáv uvidia, a koho nie?
"Skoro všetky dôležité postavy uvidia. Arnošta Blažeja, Inu, Romana Jáchyma, Alžbetu Čeňkovú, Královú, sestru Huňkovú, jej manžela Pěnkavu, chirurga Řehoře, primára Sovu, jeho syna Karla a mnoho ďalších. A kto z pôvodne obsadených hercov sa zatiaľ neobjavil vôbec? Napríklad Viktor Preiss, Václav Sloup, Dagmar Havlová, Jana Paulová, Helga Čočková, Jiří Kodet, Stella Zázvorková, Oldřich Kaiser ale toho už som hovorila."
Mali ste k niektorým citový vzťah?
"Mala som rada postavu Blažeja a doktora Štrosmajera. Citový vzťah mám k starému primárovi."
Poznali ste sa s hercami? S Ladislavom Chudíkom?
"Poznám sa s väčšinou z nich osobne, ale priatelili sme sa najviac s režisérom Dudkom a jeho manželkou Janou Štěpánkovou. Stretnutie s Ladislavom Chudíkom bolo pre nás obidvoch s Jaroslavom veľmi zvláštne, pretože nebolo plánované. Ako asi viete, preberal za pochodu hlavnú rolu po skvelom Karlovi Högerovi, ktorý v priebehu natáčania náhle zomrel. Navyše bol vtedy, pokiaľ sa pamätám, v zložitej osobnej situácii, a ani zdravotne na tom nebol najlepšie. Bojoval s tou rolou i s češtinou statočne, podával naozaj hrdinský výkon. A keď bol Jaroslav za postavu primára ako prílišného flegmatika kritizovaný, hovoril s obľubou: ...a ak naozaj taký primár nikde neexistuje, tým väčší dôvod pre autora, aby ho napísal."
Vraj má v scenári len epizódnu úlohu?
"V prvých siedmich dieloch sa vyskytuje len sporadicky. Toho sa týka aj jedna z mojich poznámok k scenáru. Autor hovoril, aby som sa nechala prekvapiť v ôsmom dieli, ktorý som ešte nečítala. Takže sa teším."
Je známe, že ste to, čo váš muž cez deň napísal, prepisovali. Diskutovali ste o vývoji deja? Dal si vôbec poradiť?
"Diskutovali sme o všetkom. Pri raňajkách, pri jazde autom, večer pri sledovaní televízie. Ale potom šiel do svojej pracovne, tam sa zatvoril a písal. Sám. Na to už nikoho nepotreboval."
Aký bol Jaroslav Dietl človek? Čo ste robili, keď nepísal? S kým ste sa priatelili? Akým smerom išli vaše každodenné rozhovory?
"Na to všetko vám mám odpovedať jednou vetou? To sa nedá. To by som vám musela opisovať našich spoločných dvanásť rokov, deň po dni, hodinu po hodine. Boli nabité jeho písaním, deťmi, priateľmi, nekonečnými rozhovormi. A tiež tenisom a licitovaným mariášom, ktorý hral zo všetkého najradšej. Bolo tam napätie, bol tam však aj určitý poriadok, ktorý po jeho odchode kdesi zmizol. Dlho a prácne sme ho potom s deťmi znova hľadali a nachádzali."
Vtedy ste boli v jeho tieni, po jeho smrti sa ukázalo, že ste rovnako činorodá. Vyžadovalo si veľké sebazaprenie a odvahu nájsť vlastnú cestu?
"Že sme zostali sami, sa stalo tak strašne rýchle, že žiadnu odvahu sme na to nestačili zobrať. Deti boli veľmi malé, to bol myslím pre mňa ten najväčší hnací motor. To bola sila, ktorá ma držala pri návrate do vlastnej práce v televízii a postrkovala ma do projektov, ako bolo napríklad moderovanie Miss naživo vo veľkých halách. Dodnes nechápem, že som do toho išla. Dnes mám vlastný časopis Xantypa. Naozaj nezávislý."
Autor: dam
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
