Slovenska. To je iba malá bilancia pracovných úspechov oslávenca Jána Pisančina, ktorý v kruhu priateľov a rodiny oslávil v sobotu v kaviarni Golden Royal okrúhle šesťdesiate narodeniny. Svojich poslucháčov má Ander dokonca aj za veľkou mlákou, v Poľsku, Nemecku a mnohých ďalších krajinách.
Medzi gratulantami nechýbal ani primátor Mesta Zdenko Trebuľa, ktorý oslávencovi udelil čestnú plaketu mesta Košice. Riaditeľ hudobného vydavateľstva Akcent zas oslávencovi predal Zlatú platňu za titul "Uč še, dzivče mojo" a Platinovú platňu za titul "Civil a Vojak".
Ako prezradil Ján Pisančin, príbehy svojho hrdinu Andera si píše sám. Ich vymýšľaniu venuje niekoľko hodín denne. Podľa toho ako mu vychádza čas a je jedno či je to na chate, dovolenke, alebo na prechádzke v meste, jeho hrdina je stále s ním. Ba niekedy sa k Anderovi primotá aj Piťo. Tvrdí, že ten je dokonca v Čechách populárnejší.
"Keby ste prišli do krčmy a chlapi zvýšia hlas, alebo padne nejaká volovina, často sa jeho kolegovia ozvú: Si ako ten Anderov Piťo... Piťo má vynikajúcu povahu. Všetci sa na neho zlostia, ale on má všetkých rád. Žije si svojským životom, prosto nezlomí ho žiaden folklór, žiadna politika, nijaká ekonomická situácia, ide si svojou cestou. Je pravda, že všetci tak nemôžeme žiť, lebo by sme zaostali. Akí sú teda moji hrdinovia? Ander sa snaží byť filozofom a Erža je zas riadiaci typ a Piťo je ten s veľkým srdcom, ktorý sa vždy snaží pomôcť, ale nie vždy sa mu to podarí. Občas sa v krčme objavia aj iní priatelia, ako napríklad Feri, alebo Dežo. Ten však nie s typicky rómsky, keďže ako Anderov kamarát musí byť na určitom stupni. Ale viete, jadrom rómskeho humoru je stále jedno: Vybabrať s gádžom," priblížil Ján Pisančin postavy, ktorým vdýchol život vo svojich vystúpeniach.
A ako s cíti v úlohe jubilanta?
"Čo je to šesťdesiatka? Stále tvrdím, že poznám strašne veľa štyridsaťročných starcov. Je dôležité žiť život tak, aby ste boli nad vecou. A aj som sa niekedy nazlostil, viete ako to v tom vratkom šou biznise chodí, raz áno - raz nie. A veľa razy som si už povedal, že ten klobúk zavesím. Ale keď sa naň pozriem, tak ma to berie späť na javisko. Veľakrát som kolegom povedal: ´Budem asi už len písať.´ A oni mi na to: ´Ten druhý to nikdy nepodá ako ty. Rob si to pekne radšej sám´," zamýšľa sa Ján Pisančin, ktorý teraz pripravuje špeciálny program na americké turné. Má byť šitý mna mieru tamojšiemu publiku. V polovici októbra sa vydá za veľkú mláku, kde bol naposledy v januári. "V Amerike som ako doma," tvrdí Ján Pisančin. Rozhovor s ním prinesieme v niektorom z ďalších čísel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.