finančných prostriedkov na jeho opätovnú obnovu. Ťažké časy, ktoré tu nastali, značne vyčerpali mestskú pokladňu. Obyvateľstvo sprevádzal hlad, utrpenie, choroby a epidémie. V meste chýbala nemocnica, nehovoriac o veľkom nedostatku vzdelaných zdravotníkov. Pre zaujímavosť uvediem, že v roku 1779 sa tu nenachádzal žiaden lekár a zdravotnícke služby v meste vykonávalo sedem ránhojičov, traja lekárnici, niekoľko pôrodných báb a pomocníkov.
Začiatkom 18. storočia sa mestská nemocnica stala pre Prešov nevyhnutnosťou. Jej výstavba sa nemohla uskutočniť z mestských prostriedkov a preto sa mestská rada rozhodla zorganizovať medzi občanmi zbierku. Jej výsledok bol 8 000 zlatých. Takto sa čoskoro pred takmer 300 rokmi, konkrétne v roku 1706 v meste postavila prvá mestská nemocnica na Špitálskej ulici. Vybavená bola veľmi skromne, ba primitívne s 28 lôžkami. Chýbali v nej lekárske prístroje, lieky a dokonca aj kvalifikovaní lekári. V tejto skromnej podobe nemocnica pretrvávala až do druhej polovice 19. storočia. Na jeho začiatku v roku 1808 na Baštovej ulici, v budove dnešnej Hotelovej akadémie zriadili novú prešovskú nemocnicu.
V druhej polovici 19. storočia v Prešove vznikol Šarišský dobrovoľný ženský spolok a práve on sa vo veľkej miere zaslúžil o to, že v uvoľnených priestoroch prvej mestskej nemocnice zriadili prvý mestský sirotinec pre 20 detí, chudobných slobodných mladých matiek. Kapacita tejto budovy nepostačovala ani pre sirotinec a namiesto neho sa potom vybudoval nový Alžbetínsky, pre 150 detí do 11. rokov na Jarkovej ulici.
V budove, ktorá je predmetom nášho sledovania sa na jednom kamennom horizontálnom preklade nad portálom pri vstupe do priestorov budovy dodnes zachoval nápis FIAT LUX, čo znamená "nech sa stane svetlo".
Aký bol ďalší osud budovy prvej mestskej nemocnice? V roku 1942 bol v nej Ústav pre chudobných ľudí (chudobinec) a pre tieto účely v budove potom poskytovali služby až do roku 1952. Do Prešova v roku 1889 prišli rehoľné sestry Dcéry Božského vykupiteľa, ktoré pracovali v nemocniciach a chudobincoch. Svoje miesto si našli aj na Špitálskej ulici, kde si pre seba osadenstvo chudobinca zriadili ústavnú kaplnku v roku 1942, ktorá plnila svoje poslanie až do roku 1952, do odchodu rehoľných sestier.
Vzácna bola budova prvej mestskej nemocnice v Prešove aj po druhej svetovej vojne. Ústav hluchonemých si v nej vytvoril svoj internát a tomuto účelu potom budova slúžila až do roku 1963, do doby výstavby nových zariadení Ústavu hluchonemých na Duklianskej ulici č. 2. Pre internátne účely potom budova slúžila aj pre žiakov Strednej priemyselnej školy strojníckej, ktorá mala najskôr svoje sídlo na Plzeňskej a po roku 1978 už na rohu Sabinovskej a Duklianskej ulice.
V roku 1978 sa budova prvej mestskej nemocnice opäť vrátila mestu a prešla do správy PKO. V nej bol niekoľko rokov sklad propagačného materiálu a v dielňach sa vyrábali plagáty a pod. Budova počas dlhoročného užívania značne schátrala a nadobúdala neestetický vzhľad. V takom stave ju potom prevzala do správy Prešovská univerzita a zriadila v nej Katedru turizmu a hotelového manažmentu, pri FF. Pre študentov univerzity sa tiež stalo aktuálne to známe "FIAT LUX". Nech aj im ukazuje svetlo na ich životnej ceste, ale nech im pripomína svoju záslužnú minulosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
