PhDr. Klaudia BUGANOVÁ, etnografka Vsl. múzea v Košiciach
Naši predkovia mali veľkú lásku k Panne Márii. O Slovensku možno povedať, že tu nebolo jedného regiónu, kde by sa nenachádzalo mariánske pútnické miesto, nebolo jednej obce, kde by nestála mariánska kaplnka. Oltár s jej vyobrazením bol v každom kostole a obraz, obrázok, či soška v každej katolíckej domácnosti.
Mnoho predmetov sa dodnes zachovalo v kostoloch a v múzeách. Aj Východoslovenské múzeum v Košiciach má obsiahlu zbierku najrozličnejších typov a podôb Panny Márie, ktoré sa vyskytujú na najrozmanitejších materiáloch. Sú namaľované na plátne, skle, plechu, porceláne, keramike, vyšívané na látke, vytlačené na papieri, vytesané z kameňa i vyrezané z dreva. Medzi umelecké a historické skvosty patria drevené plastiky. Najreprezentatívnejšia je kolekcia gotických Madon, ktoré sú súčasťou expozície Gotické umenie na Slovensku. Najstaršou sochou je Madona z roku 1350, ktorá pochádza zo severného Spiša. Typickou ukážkou gotických tzv. krásnych Madon je socha z roku 1390. Do múzea sa dostala v 30 tých rokoch 20.storočia. Predal ju obchodník so starožitnosťami. Bola to mimoriadne dobrá kúpa, pretože pôvabná soška predčí svojou umeleckou kvalitou všetky ostatné. Je to Madona predstavujúca ľudský typ krásnej ženy s vyrovnanou harmóniou, elegantného pohybu a pôvabu tváre. Svojim lyrizmom, eleganciou a jemným pôvabom sa zaraďuje medzi doklady medzinárodného slohu, ktorý sa dostal na Slovensko v závere 14. storočia. Takto ju opisuje jeden z najlepších znalcov gotiky na Slovensku dr. A.C. Glatz.
Za renesančné umelecké dielo možno považovať zaujímavý typ Panny Márie Kráľovnej nebies. Je to socha Márie držiacej v rukách nahého Ježiška. Pod nohami má kosák mesiaca, starobylý symbol čistoty. Celá je lemovaná slnečnými lúčmi, ktoré vyúsťujú spoza tela a na konci sa dotýkajú dreveného oválu. Plastiku zhotovil slovenský rezbár v 2/2 17. storočia a pôvodne visela v kostole. Bola upevnená na niekoľko desiatok metrov dlhom kovom lane, ktoré bolo horným koncom ukotvené v strope. Vznášala sa nad hlavami veriacich ako výrečný symbol nebeskej Matky.
Pre návštevníka múzea sú ešte v expozíciách pripravené ukážky mariánskych sôch od ľudových rezbárov. Títo sa v svojej tvorbe inšpirovali známymi ikonografickými typmi najmä z pútnických centier. Takéto sošky ľudia umiestňovali na priečelia domov, dávali ich do božích múk, alebo ukladali na poličku v kultovom kúte svojich izieb. V slovenských domácnostiach sa nachádzali sošky, ktoré mali podobu Madony z Levoče, zo Starých Hôr. Aj drobné nežné črty Panny Márie z Mariánky. Na vidieku východoslovenského regiónu boli obľúbené mariánske námety Madon z Prešova, Gaboltova, Obišoviec, Malej Viesky. V oblastiach, kde žili nemeckí Mantáci sa nachádzali plastiky napodobňujúce podobu sôch z významných európskych pútnických centier. Zo Smolníka pochádza polychrómovaná soška Madonky z lipového dreva. S istotou môžeme povedať, že jej autor si vzal ako predlohu loretánsku Madonu, ktorá sa nachádza na oltári Dómu svätého Štefana vo Viedni. Je to krásna štylizácia ikonografického typu v duchu tradícií ľudového rezbárstva. Na soške rozoznáme aj typické barokové symboly, síce len drevené, ale identifikujeme ich ako šnúry perál, medailónikov, krížikov a iných znakov, ktoré má aj originálna socha na svojom tele.
Pre Slovensko je charakteristické, že v mnohých kostoloch a pútnických miestach uctievali sochy Bolestnej Matky - Piety. Sedembolestná Panna Mária je aj patrónkou Slovenska. Predmetom uctievania je tá, ktorá sa nachádza v najväčšej a najznámejšej svätyni Slovákov v Šaštíne. Tento typ sa dá ľahko rozoznať podľa charakteristických znakov. Matka Mária sedí so široko rozkročenými nohami a v lone drží obnažené mŕtve telo Krista. Obidve postavy majú na hlavách pozlátené korunky. Celé súsošie je komponované tak, aby boli prispôsobené čelnému pohľadu diváka. Veriaci obvykle kľačali pod pietou, čiže pri modlení a uctievaní obracali svoj pohľad smerom zdola nahor. Pieta je aj typickým príkladom preexponovania bôľneho výrazu Matky a smrteľnej ochabnutosti Kristovho tela, čím sa mala vzbudiť v divákovi spoluúčasť na utrpení.
Postava Panny Márie priťahovala po stáročia tvorivých ľudí. Boli medzi nimi známi majstri, ale aj tí, ktorých mená nepoznáme. Žasneme však nad ich tvorivou silou aj hĺbkou ich viery.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
