husto popísal stránky histórie. Ani my preto nemôžeme opomenúť jeho "odchod" a v nasledujúcich riadkoch mu aspoň takýmto spôsobom vzdajme posledný hold.
Ken Tyrrel sa narodil 3.mája 1924 v anglickom grófstve Surrey. Po skončení školy, ako osemnásťročný, sa prihlásil do Kráľovského letectva, kde pracoval ako letecký mechanik až do r. 1946. V tomto roku mu bola priznaná kvalifikácia leteckého inžiniera a začal sa podieľať na príprave prúdových bombardérov Halifax a Lancaster. Popri tejto práci však spolu s bratom Bertom založili firmu Tyrrell Bros., ktorá sa zaoberala obchodom s drevom. Tyrrellova láska k automobilovému športu vzplanula, ako sám neskôr priznal, v jedno nedeľňajšie popoludnie r.1951, kedy sa po miestnom futbalovom derby vybral aj na neďaleký autodróm. Preteky na mladého Tyrrella urobili taký dojem, že už o niekoľko dní neskôr kúpil jednosedadlového Coopera s obsahom 500cm3 a sám začal pretekať. Trvalo mu však ešte niekoľko rokov, kým pochopil, že Fangio z neho nikdy nebude a skúsil to radšej ako manažér. Na tomto poli sa mu darilo viac a o jeho manažérske schopnosti onedlho prejavil záujem aj Cooper, ktorý Tyrrella poveril zodpovednosťou za tímy F2 a F3. Od r.1960 však Ken viedol už svoj vlastný tím Tyrrell Racing a monoposty Cooper nasadzoval do formuly Junior. Zakrátko na to potom tím premenoval na Tyrrell Racing Organisation a skúsil to aj vo vyšších kategóriách. V r.1964 ponúkol testovanie mladému a nádejnému Škótovi s menom Jackie Stewart a nevedomky tak začal písal prvý riadok veľkej kapitoly histórie F1. Trvalo to však ešte niekoľko rokov, kým Ken Tyrrell svoje autá postavil na štart Grand Prix.
Deň s veľkým "D" prišiel prvého januára 1968 a Stewart hneď obsadil miesto v prvom rade na štarte. Matra-Ford MS10 sa stala prekvapením sezóny a Jackie (aj napriek absencii v Španielsku a Monaku, kvôli zlomenej ruke) končil šampionát na vynikajúcom druhom mieste! O rok nato však Škót vyhral ďalších šesť pretekov a oslávil prvý titul. Úspešná kombinácia Matry a Fordu sa ale onedlho rozišla (pretože Matra podpísala zmluvu s Chryslerom). To bol impulz pre Tyrrella, aby postavil vlastné auto. Ako hlavného konštruktéra angažoval Dereka Gardnera a jeho Tyrrell 001 už pri prvom štarte (KAN 1970) získal PP a viedol 31 kôl! Premiérové víťazstvo prišlo pri piatom štarte a Stewart pridal aj druhý titul (prvý pre tím Tyrrell). V tej dobe meno Jackie Stewart cvendžalo tak, ako dnes meno Michael Schumacher a podobne ako Nemec aj Jackie sa dokázal vyšplhať na čelo historických tabuliek. V sezóne 1973 ešte pridal ďalší titul a pre spojenie Tyrrell-Stewart sa črtala jasná budúcnosť. V tréningu na posledné preteky sezóny sa však zabil druhý pilot tímu, Francois Cevert a Stewart okamžite skončiť kariéru pretekára. Pre Kena Tyrrella to znamenalo stratu dvojice vynikajúcich pilotov v jednom okamihu (prehral aj súboj o Pohár konštruktérov, keďže preteky vyhral Peterson na Lotuse) z ktorej sa vlastne už nikdy nespamätal.
Tím na seba nakrátko znova upútal pozornosť pozoruhodným projektom P34, čo bol šesť kolesový monopost Dereka Gardnera prezývaný aj stonožka. To však už bolo viac menej všetko. Posledné víťazstvo si tím Tyrrell zapísal začiatkom osemdesiatych rokov (Michele Alboreto-1983) a evidentne začal strácať dych s ekonomicky silnejšími tímami Ferrari, McLaren, či Williams. Vášeň pre automobilové preteky však v neotesanom a svojskom Kenovi Tyrrellovi ale zostávala naďalej. Tvrdohlavo riadil svoj tím až do roku 1998, keď ho smutný, ale hrdý (bez dlhov) predal spoločnosti BAT. Tá práve budovala projekt s názvom British American Racing, ktorý na ostro odštartoval v r.1999. Ešte nejaký čas sme potom starého pána mohli vídať v paddocku, no onedlho premožený vekom a zdravím začal svoju milovanú formulu jeden sledovať už iba z kresla pri obrazovke. Než na verejnosť presiakli strohé správy o jeho zákernej chorobe, dočkal sa ešte Tyrrell niekoľkých významných ocenení, ktoré mu mali pripomínať, že kolegovia v tábore F1 na neho nikdy nezabudnú. A nezabudneme veru ani my. Zbohom Ken.
Autor: lukas
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
