nenávratne k záveru. Ak sa prihlási babie leto a počasie bude pre početný spišskonovoveský zverinec vyhovujúce, riaditeľ tunajšej zoo Ing. Karol Dzurik má v pláne potiahnuť sezónu tak, ako vlani, až do 20. októbra. "Keby bolo počasie priaznivé, boli by sme vo výhode. Mali by sme možnosť viac zarobiť a samozrejme, ušetrili by sa náklady na vykurovanie, konštatuje riaditeľ. Tohtoročnú sezónu hodnotí pozitívnejšie ako vlaňajšiu. Zatiaľ čo v minulom roku navštívilo zoologickú záhradu približne 59-tisíc návštevníkov, tento rok ich počet stúpol takmer na 70-tisíc. "Poklesla návštevnosť domácich a naopak, stúpol záujem zo strany Poliakov. Tí navštevovali našu zoo tento rok v hojnom počte. Dá sa povedať, že svoj podiel na tom má aj novovybudovaný hrošinec s malým hrošíkom, ktorý návštevníkov zaujal, hovorí K. Dzurik. Iba na vstupnom vybrali tento rok približne 700-tisíc korún, vlani o stotisíc menej. Aj pri dotácii mesta, ktoré ročne prispeje na prevádzku zoo čiastkou 1 milión 200-tisíc, celková suma vrátane tržieb zo vstupného na plánované investície nepostačuje. "Od štátu nedostávame nič, pretože zoo patrí pod mesto. V Čechách je to úplne iné. Tam dostane zoo bez mihnutia oka príspevok na hendikepované zvieratá až do výšky 14 miliónov. My sme radi, ak máme na prevádzku, stravu pre zvieratá, ktorú sa nám darí zháňať sponzorsky a náklady na vykurovanie, ktoré sa v zimnom období pohybujú vo výške asi 160-tisíc korún. Zaujímavé je, že kadekto, podľa mňa nekomptetentný, nás chodí kontrolovať, no príspevok nám neposkytne, hovorí kriticky K. Dzurik. Tvrdí, že aj ročná finančná pomoc vo výške 200 až 300-tisíc korún na starostlivosť o hendikepované zvieratá by zoo veľmi pomohla. Spomína, že boli aj roky, keď ich tu mávali zhruba 15 až 20 kusov . Spišskonovoveská zoo s rozlohou 6, 5 hektára je v súčasnosti najmenšou zo štyroch slovenských zoologických záhrad. Napriek tomu je jej interiér jedným z najkrajšie upravených. Na nadchádzajúce prezimovanie sa pomaly chystá celkom 140 zvierat, vrátane štyroch hendikepovaných zvierat a dvoch bocianov, ktorí kvôli zraneniu zoo už nikdy slobodne neopustia. Počas obdobia intenzívnych povodní na Spiši sa v zoo nič mimoriadne neudialo, aj keď vodná hladina v areáli zoo pretekala takmer ponad most. "Podarilo sa nám ustriehnuť to a žiadne škody nám nevznikli, konštatuje spokojne K. Dzurik. V súčasnosti sa intenzívne zaoberá tak, ako riaditelia ostatných zoo na Slovensku, diskusiami o zákone, ktorý nariaďuje optimálny a požadovaný štandard rozmerov klietok pre tunajšiu zver. Ako vraví K. Dzurik, Asociácia ZOO Slovenska chce presadiť, aby sa zákon novelizoval a prispôsobil reálnym možnostiam prevádzkovateľov takýchto zariadení. "Ak by som mal dodržať zásady, ktoré presadzuje Sloboda zvierat, na súčasnej ploche by som mal namiesto 140 zvierat tri, o druhoch, ktorých máme 75, nehovoriac. Ani jedna zoo tieto kritériá nespĺňa, pretože problém stojí na nedostatku financií. Vyčísľovať náklady na takúto radikálnu prestavbu tunajšej zoo nemá cenu, lebo suma by bola skutočne veľmi vysoká a nereálna, konštatuje riaditeľ. Dnes je rád, že sa darí zoo ako tak rozširovať, investovať do opravy obydlí zvierat a pokryť všetky nevyhnutné náklady. Nový hrošinec, ktorý pribudol do zoo iba tento rok, sa podarilo vďaka sponzorom vybudovať za rekordných 300-tisíc, zatiaľ čo reálne by náklady prevýšili 2 až 3 milióny. Peniaze by sa však v blízkej budúcnosti zišli nevyhnutne na opravu medvedinca, dokončenie hrošinca a na rozšírenie výbehu pre pumy.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.