prvej sezóne na asfalte medzi prvoligistami totiž od začiatku potvrdzovali, že rozhodne nebudú patriť medzi outsiderov súťaže, a od úvodu sa zaradili medzi špičku. V úvode sa však ani oni nevyhli plateniu nevyhnutnej nováčikovskej dane. Hoci boli v niektorých dueloch lepším celkom, doplatili na chýbajúce skúsenosti. Postupom času sa však v súťaži aklimatizovali a výsledok bol viac, než prekvapujúci. Ich konečná druhá priečka je ale najviac zaujímavá tým, že sa na nej ocitli prvýkrát až po poslednom kole, keď za sebou nechali i najväčších ašpirantov na prvenstvo Medigan a Klaštorku. Chlapci Klub baru si vôbec nepočínali pri premiére ustráchane, naopak sympatickým herným prejavom pripravili viacerým tímom nepríjemné prekvapenie v podobe prehry. Dovedna zaknihovali v dvadsiatichdvoch zápasoch sezóny štrnásť víťazstiev, tri remízy a päť prehier. Mali štvrtý najlepší útok a tretiu najlepšiu defenzívu. Nuž oslovili sme vedúceho družstva Milana Vasiľa a pozhovárali sme sa s ním o uplynulej sezóne. Konečné druhé miesto je aj pre nás milým prekvapením. Našim cieľom totiž bolo umiestnenie do prvej päťky. Nebyť niektorých vypustených zápasov v závere, mohli sme siahnuť i na prvenstvo. Najmä prvý duel proti ďalšiemu nováčikovi Kohútom a odvetný s Devilsom im vonkoncom nevyšli a tieto zaváhania ich mrzia iste až dodnes. Strata na prvý BaB bola len dvojbodová, ale aj tento celok si vybral v závere oddychový čas. Ako však sebakriticky M. Vasiľ priznáva, k druhej priečke im pomohla aj indisponovanosť ich najväčších konkurentov. Celky Kláštorky a Mediganu sa v závere súťaže nevyhli zaváhaniam, a to bola voda na mlyn Klub baru. Nič to však nemení na tom, že chlapci z kaemka svojimi vystúpeniami na asfaltových ihriskách spravili menšiu dieru do sveta. Ich devízou bol predovšetkým vyrovnaný a vekovo vyvážený káder. Spoliehali sme sa najmä na skalopevnú obranu, za ktorou veľmi často exceloval brankár Lukačin. Keďže sme sa snažili vychádzať zo zabezpečenej obrany, väčšinou sme sa opierali aj o výkony Cíbika a Demka. Samozrejme, veľmi dobre zahrali i chlapci z útoku Kročko, Sóos a Hredzák, pričom práve Hredzák bol s 25 gólmi najlepším strelcom družstva, prezradil M. Vasiľ. Pritom v mužstvách michalovskej mestskej ligy pôsobia hráči s bohatými skúsenosťami zo zelených trávnikov, výnimkou nebol ani káder Klub baru KM. Pravda, oproti ostatným celkom mali iba piatich ozajstných futbalistov Demka, Uhľara, Cíbika, Kročka a Sóosa. Našou najväčšou zbraňou však bol kolektívny výkon, vďaka ktorému sme dokázali poraziť i oveľa renomovanejšie a zdatnejšie celky, objasnil príčiny úspechov. Pravda, ani oni nezaspali po vlaňajšom postupe medzi elitu na vavrínoch. Káder bolo potrebné posilniť a neostalo len pri prianiach. Zo zahraničia sa vrátil Cíbik a z iných celkov pribudli Demko, Uhľar a Sóos. Títo hráči prakticky hneď bez väčších komplikácii zapadli do tímu a takisto prispeli k vytvoreniu dobre pracujúceho teamworku. Vo výhľade je už halová sezóna, v ktorej bude Klub bar po vlaňajšom nevydarenom pokuse o postup opäť bojovať o účasť medzi prvoligistami. Opäť sa však nevyhneme niektorým zmenám v kádri. Demko či Uhľar pôsobia v prvoligových tímoch a ťažko pristúpia na druholigovú súťaž. Keďže nechceme o rok chýbať medzi halovou elitou, rozhodli sme sa osloviť niektorých hráčov. Pokiaľ to však nemáme definitívne potvrdené, neradi by sme ich mená zverejňovali, tajnostkársky vyhlásil vedúci družstva. V lanskej halovej sezóne obliekal červeno-biely dres Klub baru i brankár slovenskej dvadsaťjednotky Marián Kelemen, ktorý však počas minulého týždňa prestúpil do tureckého Bursasporu, a tak zrejme z jeho štartu už definitívne zišlo. Marián je bezpochyby veľmi kvalitným hráčom. My rešpektujeme jeho profesionálnu kariéru, a preto sa budeme musieť zaobísť i bez neho. Pomôcť by nám však už mal Maroš Gamec. Opakujem, na asfalte i v hale chceme byť prvoligoví, dodal M. Vasiľ. Smelé plány od smelých ľudí sa zvyčajne zvykn
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
