Katastrofy na Manhattane a vo Washingtone presahujú všetko, čo tento národ zažil.
Náladám dominuje, samozrejme, smútok a pieta za obeťami, v mediálnych anketách s občanmi však stále silnejšie rezonuje aj "revenge" (odplata). Na absurdné zábery tancujúcich a výskajúcich skupiniek Palestínčanov, ktoré americké stanice točili do zblbnutia, reagovala značná časť oslovených požiadavkou "zhodiť na nich bombu". Masívna kritika sa valí na spravodajské služby, je skoro isté, že minimálne šéf CIA Tennan vo funkcii neprežije. A nie celkom sporadické sú aj volania po demisii prezidenta Busha...
Hoci s plynúcim časom obyvateľstvo šok "rozchodí", v kotli emócií bude ešte hodnú chvíľu stále väčšmi prihárať. To hovoria zase psychológovia. Politici pod obrovským tlakom občanov musia verejnú mienku akceptovať, ešte aj keby nechceli. Ale oni chcú; v množstve rôznych vyhlásení sa dajú vyselektovať dve, ktoré naznačujú, že planétu čaká možno najhorúcejšia jeseň od konca 2. svetovej vojny. "Toto je vojna. Takto by sme to mali vidieť", oznámil minister ZV Colin Powell a dodal, že to bude "dlhodobý konflikt", ale USA nezačnú vojnové operácie, kým nenájdu páchateľov. George Bush potom sformuloval prvý jasný príznak novej stratégie: "Žiadny rozdiel medzi teroristami a tými, ktorí im dávajú podporu". Toto je úplne kľúčové - ide o de facto oficiálne oznámenie, že USA sa nezastavia ani pred teritoriálnou zvrchovanosťou štátu, podozrivého z ukrývania, podpory či sponzoringu atentátnikov.
A tu kdesi je už zabudovaný budúci konflikt. Svetové odozvy sú zatiaľ jednotné - do USA sa valia prejavy sústrasti a solidarity. (Dokonca aj z arabského regiónu a aj od tých, ktorí teror sami praktizovali či praktizujú - napr. Arafat, Kadáfí, Taliban. Palestínska hovorkyňa Hannah Asravi vyzerala na CNN zdrvenejšia, ako mnoho amerických činiteľov.) Objavujú sa však už úvahy, že reakcia "by mala vychádzať z medzinárodných dohôd", švédska ministerka ZV Anna Lindh varovala pred "unáhlenou odplatou", kondolenti v niektorých metropolách prichádzajú k U.S. ambasádam, spolu s kvetmi a horiaciami sviečkami, aj s letákmi "nechceme 3. svetovú vojnu, bojujme diplomatickými prostriedkami", atď. Dnes trhlina ešte nie je veľmi viditeľná, ale najrazantnejšia forma americkej reakcie (a iná neprichádza do úvahy) narazí minimálne v Európe na odpor.
Vo verejnej mienke určite, nesmierne zaujímavé bude, či aj na rozhodovacej, politickej úrovni. Taký vývoj by mohol byť klinom vrazeným do NATO. A stojí za povšimnutie, že Powell i Rumsfeld (minister obrany) zatiaľ odmietli odpovedať na otázky, či USA využije 5. článok washingtonskej zmluvy, ktorý hovorí o tom, že útok na jednu členskú krajinu NATO pokladajú signatári za útok na všetkých účastníkov zväzku.
Práve preto sa javia ako predčasné trochu sebastredné domáce špekulácie o tom, či nám súčasná situácia pomôže pri rozširovaní NATO, alebo ju zbrzdí. Tu sa dá povedať iba jedno - NATO ešte v dnešnom zložení čaká prehodnocovanie celého radu faktorov. Nevieme nič, USA môžu prijať stratégiu stiahnutia sa z Európy rovnako dobre, ako posilnenia svojej prítomnosti. Aj tu platí po atentáte toľko, čo univerzálne - všetko je v pohybe, svet sa mení pred očami.
Pokiaľ je niečo pravdepodobné, tak to, že USA už nič nezastaví pred realizáciou projektu protiraketovej obrany. Čo je téma, ktorá od nástupu Busha najviac rozdelila USA a ich európskych spojencov. Istotou je presný opak toho, čo rýchlo "vyanalyzovali" niektorí mudrlanti: Totiž, že tieto atentáty ukázali, že bezpečnostné riziká ležia celkom inde a tento druh "hviezdnych vojen" je teda zbytočný. Absolútny omyl - lietadlá, ktoré odstrelili dve newyorské veže a v ruiny obrátili jedno krídlo Pentagonu, boli predsa použité ako rakety! Práve preto, lebo na "pravý" raketový útok teroristi ešte nemali. Na čo však technologicky nedorástli dnes, môže sa im podariť o päť-desať rokov.
Napadnutá bola Amerika, Ameriku je treba nechať konať. Vzrušujúcim predstavením budúcich dní a týždňov môže byť tiež filozofický spor medzi USA a Európou o vžitých, zakonzervovaných dogiem, ktoré bránia slobodnému svetu použiť všetky dostupné prostriedky na obranu svojej slobody. Inej cesty však po 11. septembri 2001 už evidentne niet.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
