Milan DANKO
Prv než začnem hodnotiť mužstvo ŠK SLÁVIA PREŠOV v ročníku 1942/1943 po úspešnom udržaní sa v najvyššej súťaži musím zdôrazniť, že tento nový ročník bol spomedzi všetkých najkvalitnejší. Poznačil to príchod nového celku OAP BRATISLAVA. Odbor armádnych pretekárov bol zložený takpovediac z najlepších futbalistov z celého Slovenska. Napriek vojne slovenská liga prebiehala až do začiatku SNP pravidelne a nerušene. Boli to práve vojaci futbalisti, ktorí v tomto ročníku dokázali odsunúť z čela slovenského futbalu mužstvo ŠK BRATISLAVA s náskokom 7 bodov a v tomto ročníku suverénne zvíťaziť. Stalo sa to len raz, ale veľmi impozantným spôsobom.
Pretože sa zaoberám účasťou prešovského mužstva, musím hneď na začiatku uviesť a zhodnotiť udalosti, ktoré sa v Prešove udiali. Udržanie sa v súťaži v prechádzajúcom ročníku mnohým ľuďom vyrazilo dych, ale tu vstúpilo do diania niečo nevídané. Okolo futbalu sa začalo krútiť mnoho ľudí, z ktorých väčšina futbal v živote nehrala. Zacítili, že v Prešove sa začína rodiť a vyrastať nové kvalitné mužstvo dospelých z radov Biharyho základne. Tretí titul dorasteneckého majstra Slovenska bol v Prešove a rady prvoligistov doplnili Gejza Šimanský, Gejza Bod a Ján Karel. Teda základňa ako hrom, no a pritom mnohí rátali vo vedení futbalu, že pri tomto celku budú si môcť prihriať svoju polievočku. Podarilo sa to, nastalo velikášstvo a nová skaza bola na obzore. Jesenná časť bola pre mužstvo už od svojho začiatku veľmi ťažká. Štyria hráči študovali na vysokých školách v Bratislave a do Prešova prichádzali odohrať zápasy. Na druhej strane zasa pri zápasoch na ihriskách súpera prichádzali do tých miest, v ktorých sa hralo v nedeľu pred zápasmi, stretli sa s tými, čo prišli z domovského miesta, podali si ruky a išlo sa na to. Keď spomeniem a to musím, že boli problémy aj s kapitánom mužstva Jozefom Kuchárom, ktorý po pôsobení v OAP poškuľoval po možnosti prestupu do TŠS TRNAVA a atmosféra nebola ružová aj napriek falošným úsmevom - akí sme my dobrí. Na tréningy v Prešove prichádzalo 5 - 6 hráčov, mnohí nádejní futbalisti z Prešova odišli. Spomeniem len F. Kušníra a Ľorka, ktorí zakotvili v Dubnici, aby sa zachránili pred nástupom na vojenskú službu. Na východnom fronte padol aj náš dorastenecký kapitán Dezider Kassay a tak po účasti Šitára a Tomašoviča na východnom fronte nikomu sa vojenskú rovnošatu obliekať nechcelo.
Diletantizmus a nafúkanosť vedenia futbalového oddielu bol hlavnou príčinou toho a tomu sa niet čo diviť, že v jesennej časti ročníka 1942 - 1943 skončilo mužstvo ŠK SLÁVIA PREŠOV v tabuľke zasa dolu, keď sa umiestnilo na 10. mieste a z 11 zápasov získalo iba 8 bodov! Vyhrať 3 zápasy a 2 remizovať bolo v tejto súťaži veľmi málo. Do výboru futbalového oddielu sa dostali ľudia s akademickými titulmi, ale s nulovou znalosťou nepísaných futbalových zákonov. Táto spoločnosť bola najväčšou škodnou v prešovskom futbale. Do tohto nešťastného súkolia, žiaľ, som sa dostal aj ja 18-ročný životom neskúsený a všetkému veriaci mladý chlapec. Po vylúčení som školu nenavštevoval, nik mi nepomohol, až na veľkého fanúšika mäsiara pána Pivovarníka, ktorý sa o mňa staral, podal mi pomocnú ruku a vlieval do mňa vieru, že sa všetko obráti k lepšiemu. Iba on jediný vedel a nikdy to neprezradil, že som sa z Prešova v januári 1943 doslova stratil a nevedeli o mne v prvých dňoch ani moji rodičia! O tom, ako sa to stalo, napíšem v najbližšej kapitole svojich spomienok, pretože sú zaujímavé a veľmi poučné.
Začiatkom jarnej odvetnej časti spustila sa na mužstvo lavína neúspechov. Prvé dva zápasy, ktoré boli odohrané v Bratislave a v Ružomberku, boli hotovým "Waterlom" prešovského futbalu. V oboch týchto zápasoch som nehral vzhľadom na to, že som ohlásil prestup do mužstva SK BRATISLAVA a práve pri ohlásení prestupu platila vtedy zásada a pravidlo, že hráč v prestupe až do jeho vyriešenia bude stáť, nemôže hrať ani za jedno mužstvo, pretože týmto sa prestup nerieši a všetko zostane pri starom. ŠK SLÁVIA PREŠOV prehrala zápas v Bratislave s OAP BRATISLAVA (1:5) a našiel sa hlavný vinník Milan Danko. Druhý zápas v Ružomberku prehrali prešovskí futbalisti ešte vyšším pomerom 1:6, čím obsadili krásne posledné miesto v tabuľke, Dostal som od klubu ročný klubový trest (to som ešte vtedy nevedel, koľko klubových trestov od prešovského vedenia v živote dostanem), no našiel sa v Prešove jeden človek a to tajomník futbalu Jozef Bednár, ktorý moju vec zobral do svojich rúk a na vlastnú päsť začal účinkovať. Nakoniec ročník skončil a slávisti skončili na 8. Mieste. Z ligy vypadlo výborné mužstvo AC SVIT BATIZOVCE spolu s maďarským mužstvom VAS BRATISLAVA. Spolu s Prešovom viseli o bod za SVITOM okrem Prešova aj TRENČÍN a ŽILINA.
Autor: 1939 - 1945
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
