migréna. Kedysi sa táto choroba považovala za výhovorku dám, ktoré nemali chuť na konverzáciu a návštevy, nehovoriac o plnení "manželských povinností". Spoločnosť chápala migrénu ako tzv. panskú chorobu, neuvedomujúc si, že je to skutočné ochorenie, ktoré má presne definované príznaky, pôvod i príčinu.
Migréna je sprevádzaná poruchami zraku, ale aj slzením, slinením a sekréciou z nosnej sliznice. Najčastejšie dochádza k bolesti v polovici hlavy, ktorá sa začína v oblasti čela alebo v oblasti šije a záhlavia. Pacient trpí pocitom závratov, nutkaním na zvracanie, svetloplachosťou, zvukoplachosťou a inými syndrómami. Bolesť môže byť natoľko intenzívna a extrémna, že sa pacient môže pokúsiť o samovraždu.
Pre migrénu je príznačné, že patrí do skupiny ochorení, ktoré úzko súvisia s vyvolávacími faktormi. Je typické, že u žien veľmi často vzniká v predmenštruačnom období alebo počas neho. Mnohokrát ju vyvoláva konzumácia červeného vína či určitých druhov syra, ale aj pobyt vo vydýchanom prostredí či v miestnosti , kde sa zdržiavajú fajčiari. Stresy a ďalšie stavy psychiky, ktoré sprevádzajú pracovné podmienky človeka, sú tiež jedným z faktorov jej výskytu.
Najväčším nebezpečenstvom pre pacientov s migrénou je, že sa z medicínskeho hľadiska stávajú chronickými konzumentmi liekov proti bolesti.
Človek, ktorý trpí migrénou, by sa mal vyhýbať situáciám, provokujúcim vznik migrenózneho záchvatu, pohybovať sa na čerstvom vzduchu, vyhýbať sa vydýchaným a zafajčeným miestnostiam, obmedziť konzumáciu alkoholu vôbec, predchádzať stresom a dodržiavať spánkový rytmus. Pri dlhotrvajúcich záchvatoch je potrebné veľmi dôkladné neurologické vyšetrenie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
