Československo známe svojím najpopulárnejším výrobkom - Plzeňským pivom.
Oficiálne sa uvádza, že pivovar vznikol v roku 1842 z Mešťanského pivovaru v Plzni na Bubenči. Už v roku 1842 uvarili tri a pol tisíc hektolitrov piva. Do roku 1842 boli pivá tmavé a kalné. Výroba piva stále rástla, čo dokazujú aj nasledujúce údaje. V roku 1872 vyrobili 52000 hektolitrov, v roku 1892 výroba vzrástla až na polmilióna hektolitrov. Na všetkých európskych výstavách malo plzeňské pivo veľký úspech, vyhrávalo zlaté ceny. Víťazné ceny získalo plzeňské pivo v roku 1873 v Hamburgu, Viedni, Amsterdame, ale aj na svetovej priemyselnej výstave v Bruseli. Do roku 1898 sa na etiketách objavoval názov- Plzeňské pivo. V okolí Plzne vznikali ďalšie pivovary a kvalita sa nedala porovnať s pravým Plzeňským. Mešťanský pivovar sa rozhodol zmeniť ochrannú známku hlavne preto, aby nestratil trh. Od roku 1898 sa začala používať nová ochranná známka Plzeňský prazdroj. Na výrobkoch určených pre export sa objavila ochranná známka s nemeckou obmenou Pilsner Urquell, ktorá v doslovnom preklade znamená praprameň. Nová ochranná známka získala v krátkom čase veľkú popularitu.
Išlo dobre na odbyt, no mnoho štátov sa vysokým dovozným clom bránilo plzeňskému pivu. Pivovar sa veľmi šikovne postaral o to, aby si Plzeňské obľúbila aj zahraničná konkurencia. Začali s výčapom piva v známych kúpeľných mestách Mariánske Lázně a Karlove Vary. Zo začiatku bol výčap piva stratový, no neskôr zisky všetko vynahradili. Kúpele navštevovali významné osobnosti obchodného aj diplomatického sveta. Plzeňský mok ochutnali a pivo sa vo veľkom vyvážalo. Vysokému vývozu priala aj územná celistvosť Rakúsko-Uhorskej monarchie, výhodou bola aj jednotná colná sústava. Pivo šlo na odbyt po celej Európe stále viac a viac. Pivovar v krátkom čase vlastnil celý park špeciálnych dopravných vagónov. Pôvodne boli vagóny biele, neskôr strieborné s veľkými zlatozelenými nápismi Prazdroj a Urquell.
Počas Rakúsko-Uhorska mal pivovar typické znaky kapitalistického podniku. Na jednej strane boli bohatí mešťania a spoluvlastníci, na druhej strane robotníci, ktorí trpeli sezónnym charakterom práce. Už v roku 1872 došlo k štrajku, ktorý skončil prehrou robotníkov. Veľký štrajk bol v roku 1906, správna rada prepustila štyristo osôb, štrajk sa opakoval opäť v roku 1912. Povráva sa, že Plzeňské pivo sa pilo aj na neslávne slávnom Titaniku. Pred prvou svetovou vojnou sa v roku 1913 uvarilo viac než milión hektolitrov piva. Počas prvej svetovej vojny výroba piva klesla na minimum. Po vzniku ČSR v roku 1918 pivovar si veľmi ťažko získal späť stratené trhy. V prvej ČSR zastihla pivovarský priemysel kríza, Plzeňskému pivovaru sa nepodarilo ročne ani raz vyrobiť milión hektolitrov piva.
Povráva sa, "Kde sa dobre darí, tam sa pivo varí". Ako sa pivo varí? Priemyselná výroba piva vôbec nie je jednoduchá. Je potrebné dodržiavať predpísanú technológiu, veľmi záleží na kvalite a čistote vody, dobrom jačmennom slade a dobre spracovanom chmeli. V ležáckych sudoch pivo Prazdroj dozrieva štyri až šesť mesiacov. Pri dokvasovaní sa v sudoch ponecháva časť oxidu uhličitého, ktorý pivu dodáva charakteristické znaky. Pivo dozrieva v podzemných sudoch, ktorých teplota sa udržiava jeden stupeň nad nulou. Ležiacke sudy sa z času na čas opravujú, vymývajú a znova smolia. Uvarená mladinka sa kvasí približne štrnásť dní. V kvasných drevených kadiach sa ukladá pivný kameň, ktorý je potrebné pravidelne odstraňovať. Niektoré pivovary kvasia pivo v betónových nádržiach. Technológia výroby sa stále modernizuje, ani tá, ktorú sme popísali, nepatrí medzi najnovšie. Presná technológia je utajovaná, uvedené informácie majú viac-menej informatívny charakter.
Po vypuknutí druhej svetovej vojny bol v Plzni relatívny kľud. Mešťanský pivovar patril medzi tie miesta, kam bomby dopadli celkom náhodne. Administratívnu budovu bomby náhodne zasiahli 20. decembra 1944. Pri nálete zahynulo štrnásť zamestnancov pivovaru, lebo po vyhlásení poplachu neopustili svoje pracoviská. Verili, že k bombovému útoku nemôže dôjsť. Ďalší poplach bol v Plzni vyhlásený 17. apríla 1945. Pustošivé bombardovanie trvalo sedemnásť minút, po ktorom ostali následky aj na pivovare. Na územie Mešťanského pivovaru dopadlo stodvadsať bômb, na územie pivovaru Gambrinus sto bômb. Pri bombardovaní 17. apríla zahynulo v pivovare dvanásť osôb. Po náletoch sa výroba piva veľmi rýchlo obnovila. Po roku 1945 Plzeňské pivovary znárodnili. V roku 1946 vyrobili 650 tisíc hektolitrov piva, v roku 1948 produkcia stúpla na 800 tisíc hektolitrov ročne.
Aký bol osud pivovaru po druhej svetovej vojne? Po roku 1945 sa pivovaru podarilo získať nielen tradičné trhy, ale aj nových zákazníkov. Vďaka novým technológiám sa predĺžila trvanlivosť fľaškového piva. V porovnaní s predvojnovým obdobím sa predĺžila trvanlivosť piva, čo umožnilo export aj do zámoria. Po obnovení exportu sa Prazdroj exportoval až do osemdesiatich krajín. Nie je to ináč ani dnes, Plzeňský prazdroj je známy na celom svete. Nie náhodou sa hovorí "Plzeň je najkrajšia vo fľaške..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
