svete.
Terakotové jo-ja z antického Ríma môžete vidieť v múzeu v Aténach. Tieto hračky sú tiež zobrazené na stenách egyptských chrámov. Je známe, že aj Napoleon mal hračku jo-jo v obľube.
Moderný príbeh jo-ja začína v roku 1920. Vtedy sa mladý Filipínec volal sa Pedro Flores presťahoval do USA, kde sa v hoteli Santa Monica stal nosičom batožiny a poslíčkom. Vyrezávanie a hra s dreveným jo-jom bolo na Filipínach tradičnou zábavou. Keď si Pedro v hoteli cez poludňajšie prestávky krátil čas hraním sa s jo-jom, videl, že sa ľudia zhromažďujú okolo neho a vytvárajú veľké zástupy, akoby pôvodný názov slov jo-jo "poď-poď" malo magický význam. To ho prinútilo k tomu, že v roku 1928 založil továreň na výrobu hračiek, ktorú nazval Flores Yo-Yo Company.
Na svojej obchodnej ceste po Kalifornii sa s jo-jom po prvý raz zoznámil aj podnikateľ Donald F. Duncan. Hneď v ďalšom roku od Floresa spoločnosť kúpil. Tak získal právo nielen na hračku, ale aj na jej magické meno.
V päťdesiatych rokoch 20. storočia predstavil Duncan prvé plastové jo-ja a upravil ich tvar tak, aby lepšie vyhovoval rôznym trikom, ktoré sa s touto hračkou vykonávali. Do toho času najväčšia popularita a rozšírenie joja nastali v roku 1962, kedy sa na základe televíznej reklamy stalo jo-jo hitom.
Finančné problémy koncom šesťdesiatych rokov vyradili Duncana z obchodnej činnosti. Flambeau Products, ktoré vyrábali Duncanove plastické modely, kúpili jeho spoločnosť a vlastnia ju dodnes.
Autor: jv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
