ochranu bobrov, zubrov, horských kôz (kamzíkov), či hvizdákov (svištov). Ich snahy vyvrcholili v roku 1949, keď bol založený Tatranský národný park.
Tatry sa nachádzajú v strede Západných Karpát. Sú najvyšším pohorím Karpát, ktoré sa tiahnu cez celé Slovensko, Západnú Ukrajinu a končia prielomom Dunaja na rumunsko-juhoslovanskej hranici. 22 percent Tatier patrí Poľsku.
Hlavný hrebeň Tatier je dlhý 78 km a má 97 hlavných štítov. Z nich desať má viac ako 2600 m nad morom. Najvyšším je Gerlachovský štít (2655 m), pričom Tatry sa aj dnes dvíhajú o 1 až 2 mm za rok. Horstvo sa člení na Západné, Vysoké (tvorené prevažne žulou) a Belianské (vápence a dolomity). Najrozsiahlejšou časťou sú Západné Tatry, ktorých končiare sú tupšie ako ostatné.
Vznik Tatier
V prvohorách (pred 400 miliónmi rokov) sa na území dnešných Tatier tvorili morské usadeniny. Neskôr sa vyvrásnilo prvé pohorie - Pratatry, ktoré pomaly zvetrávalo a znižovalo sa. Výsledkom bola takmer úplná rovina, ktoré bola neskôr dnom oceána. Súčasnú podobu dostávalo pohorie v treťohorách počas alpínskeho vrásnenia. V kriede (pred 130-85 mil. rokov) boli Tatry plochým ostrovom v mori. Po ústupe mora mali okolo 3000 m. Voda vytvárala postupne doliny, ktoré boli neskôr formované ľadovcami.
Tie tu boli štyrikrát. Posledné najrozsiahlejšie zaľadnenie tvorilo 70 dolinových ľadovcov, ktoré boli dlhé od 2 do 14 km a hrubé od 100 do 330 m. Najväčší ľadovec bol v Doline bielej vody. Výsledkom eróznej činnosti sú morény (valy sutín, ktoré boli tlačené ľadovcom), kary (kotly ktoré sú na mieste začiatkov ľadovcov a uzatvárajú doliny) a trogy (ľadovcové dolinky). Plesá vznikli v karoch (vyššie položené), alebo v mieste zahradenia krajiny morénami (Štrbské, Popradské pleso). Typickým výsledkom pôsobenia ľadovcov sú doliny v tvare U a vysoké ostré štíty.
V rozpustných vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier formovala krajinu voda trochu inak. Vznikli tu krasové útvary ako jaskyne a závrty. V Tatrách je 700 jaskýň (sprístupnená je Belianska). Na týchto horninách spôsobuje škody človek zošliapavaním rastlinného krytu. Dochádza k vymývaniu hlbokých rýh a k deštrukcii krajiny.
Rastliny a živočíchy
Paleontológovia zistili, že na území Tatier rástli pred 35 miliónmi rokov palmy. Súčasné výškové rozvrstvenie vegetácie vzniklo pred 3 000 rokmi. Príroda napokon zmenili pastieri a drevorubači. Pôvodné bukovojedľové porasty boli nahradené smrečinami. V súčasnosti je snaha o návrat pôvodných drevín. Na alpínskych lúkach sa rastliny prispôsobili extrémnym podmienkam. Vankúšikovitý vzrast zmenšuje povrch tela a tým obmedzuje straty vody a poškodenie vetrom (silenka bezbyľová a lomikameň). Iné - živorodé rastlinky klíčia už v klase a po dopade na zem sa rýchlo zakorenia. Je to dôležité kvôli krátkosti vegetačného obdobia. Veľké kvety zas uľahčujú hmyzu hľadanie. Patria sem nádherné druhy ako kamzičník, poniklec, či plesnivec.
V roku 1995 sa našli v Tichej doline zvyšky dinosaura, ktorého nazvali Coelosauriichnus tatricus. Kamzík je zviera ktoré tu ostalo ako relikt po zaľadnení. Keďže je dlho izolovaný od kamzíkov v iných pohoriach, vytvoril sa v Tatrách osobitý poddruh. V posledných rokoch jeho početnosť veľmi poklesla. V júni 2001 bolo napočítaných v celých Tatrách 286 jedincov. Sú ohrozené hlavne turistami (neustále im narúšajú biorytmy), ale aj znečisťovaním prostredia. Ak sa k tomu pridruží extrémna zima a veľa šeliem, množstvo kamzíkov klesá. Preto sa už v minulosti vymedzili územia, kde je vstup turistov zakázaný. Organizuje sa stráženie týchto dolín.
Žije tu aj svišť, ktorého populácia dosahuje 1200 jedincov, vlk, rys, medveď, líška, vydra. V dvoch plesách žije druh kôrovca, endemit, ktorý nežije inde na svete - žiabronôžka severská. Na území TANAPU žije aj množstvo vtákov, vzácne motýle z rodu Erebia a ryby horských potokov ako pstruh, alebo lipeň.
Autor: Ján Dzurdženík
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
