Recepty zo Zemplína (2.)
Ako sme už písali v prvej časti, kulinárske chodníčky zaviedli náš televízny štáb na Zemplín a z Poruby nad Vihorlatom sme vám ponúkli niekoľko receptov. V Pozdišovciach nás privítala misou plnou zlatistých koláčov pani kuchárka Zuzana Jurková. A nebola to misa hocijaká, ale zdobená motívmi temperamentnej karičky a pochádzala ako inak, z dielne pozdišovských hrnčiarskych majstrov. Na Zemplíne azda niet domácnosti, kde by nemali aspoň drobnôstku od pozdišovských hrnčiarov.
Tradícia výroby rôznej keramiky z pálenej hliny má svoje korene až v 19. storočí, kedy došlo k rozmachu vidieckeho hrnčiarstva, čo súviselo s rozširovaním trhov aj mimo územia Slovenska. Podmienkou pre úspešnú hrnčiarsku výrobu bol, samozrejme, dostatok kvalitnej hliny. Hrnčiari vyrábali pre domácnosti rôzne druhy úžitkového riadu: hrnce, krčahy, džbány, misy, taniere, pekáče, dolkáne, ale i napríklad kahany na svietenie. Hrnčiari pracovali v dielni najmä v zime a v ostatných častiach roka svoje výrobky rozvážali a predávali na trhoch a jarmokoch. Na dedinách sa hrnčiarsky tovar zvykol tiež vymieňať za obilniny alebo strukoviny. Domácnosti boli vybavené týmto riadom podľa počtu členov rodiny a majetnosti, pričom zaujímavý je zvyk jesť zo spoločnej misy. Rodina sa pri stole stretávala zvyčajne ráno a večer. Misa, z ktorej si každý naberal svojou drevenou lyžicou mala niekedy priemer aj 50 cm. Hustejšie kašovité pokrmy sa jedávali tak, že naplnená lyžica sa namočila v mlieku alebo omastku. Ak boli jedlá redšie, namáčal sa do nich chlieb, placky, ale i koláče. Celkom malé deti kŕmila mama a tie väčšie sedávali na lavici a jedávali z menších misiek. Dnes bohato zdobené glazúrované misy a taniere zdobia často steny chát a chalúp a dotvárajú tak štýlové interiéry. Postupne ich z políc kredencov vytlačil porcelán a na ten zas dnes útočia plasty. Pani Zuzka Jurková, tak ako všetci Pozdišovčania, však pozná hodnotu keramiky a v jej domácnosti veru nechýba. Zaujímali sme sa aj o to, čo najradšej jedávali hrnčiari, keď prišli po šichte domov. Dozvedeli sme sa, že si radi pochutnali na hustých polievkach, omáčkach, haluškách, pirohoch, lokšiach a obľúbené boli aj kreple, plnené slivkovým lekvárom. Na stole nesmel chýbať ani kalíštek dobrej domácej slivovičky, ktorú si tak ako lekvár robievali sami. Pani Zuzka nám prezradila, že to majú v rodine zadelené takto: jeden rok varia lekvár, ten druhý zas pália slivovicu. Všetci sú tak spokojní a my sme ochutnali jedno i druhé. Potešila nás známa chuť páleného i netradičná kombinácia lekváru a škvarkového cesta. Veríme, že čitateľom Víkendu zas urobia radosť recepty na staré zemplínske pochúťky, ktoré nám vďačne venovali miestne gazdiné.
Polnina
Potrebujeme: 300 g údeného mäsa, 300 g bravč. mäsa zo stehna, 8 žemlí, 6 vajec, 2 veľké cibule, 200 g údenej slaniny, čierne ml. korenie, soľ, sódu bikarbónu, zelenú petržlenovú vňať, hladkú múku.
Postup: Nadrobno nakrájame údené mäso i varené bravčové mäso. Žemle pokrájame na kocky a jemne pokropíme mliekom. Rozbijeme 6 vajec, z bielkov ušľaháme tuhý sneh. Masu premiešame, dochutíme mletým čiernym korením, soľou, zelenou petržlenovou vňaťou, pridáme opraženú slaninku s cibuľou a nakoniec jemne vmiešame sneh. Z hladkej múky, 1 vajca a vody pripravíme cesto ako na rezance. Cesto vystelieme vymastenú formu, nalejeme naň masu a okrajmi cesta prikryjeme. Popicháme vidličkou, potrieme vaječným žĺtkom a pečieme.
Kreple
Potrebujeme: 1 kg polohrubej múky, 500 g oškvarkov, soľ, 1 vajce, mlieko, droždie, cukor, slivkový lekvár.
Postup: Z mlieka, cukru a droždia pripravíme kvások, ktorý po vykysnutí vlejeme do preosiatej múky. Pridáme vajce a podľa potreby mlieko a vypracujeme vláčne cesto, ktoré necháme vykysnúť na teplom mieste. Po vykysnutí ho vyvaľkáme na plát hrubý asi 1 cm, potrieme ho pomletými škvarkami a preložíme. Tento postup opakujeme 3 krát. Nakoniec cesto rozvaľkáme, vykrajujeme z neho štvorce do prostriedku ktorých dáme za lyžičku slivkového lekváru, stočíme, vyformujeme rožky a pečieme vo vyhriatej rúre do zlatova.
Pasuľová polievka s bandurkami
(fazuľová so zemiakmi)
Potrebujeme: 300 g fazule, 80 g oleja, 50 g cibule, 200 g zemiakov, 500 ml kyslého mlieka, červenú papriku, 80 g sójovej múky, 15 g cesnaku, 10 g octu, soľ.
Postup: Prebratú, umytú a namočenú fazuľu necháme variť. Do polomäkkej pridáme na kocky pokrájané zemiaky. Z oleja, časti múky a cibule pripravíme ružovú zápražku, primiešame červenú papriku, zriedime studenou vodou a vlejeme do fazule. Druhú časť múky rozmixujeme v kyslom mlieku a fazuľový vývar zahustíme. Polievku prevaríme, dochutíme rozrezaným cesnakom a octom.
Dziňanka
Potrebujeme: 2000 g žltej tekvice, 100 g ryže, 1500 ml mlieka, 100 g cukru, soľ.
Postup: Očistenú a na kocky pokrájanú tekvicu varíme v menšom množstve vody, kým sa úplne nerozvarí. Pridáme prebratú a umytú ryžu a dovaríme. Nakoniec zalejeme mliekom, necháme prejsť varom a dochutíme soľou, prípadne cukrom. Podávame s pečivom, chlebom a pod.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
