Už Mayovia chovali morky
Amerika dala ľudstvu veľa dôležitých hospodárskych plodín ako napr. zemiaky, kukuricu, rajčiny a papriku. Z úžitkových zvierat sa však na iné svetadiely rozšírila iba morka. O jej mäse sa vraví, že je sedmorakej chuti a je kulinársky vysoko cenené.
Indiáni východného Mexika chovali morky tisíc rokov pred naším letopočtom. Španielski dobyvatelia už začiatkom 16. Storočia priviezli morky do Európy. Morčacie mäso sa ako vzácna pochúťka objavuje na stole Heinricha VII., ktorý vládol iba do roku 1509. Za panovania Jakuba I. (1566 1625) sa morka stala bežným sviatočným pokrmom v anglicky hovoriacich krajinách. V USA bola neodmysliteľným pokrmom na oslavách národného sviatku Deň vďakyvzdania, na vianočnom stole a na rodinných oslavách. Jej obľuba bola taká veľká, že prezident Benjamin Franklin vážne navrhoval prijať morku za národný symbol namiesto orla.
Divé morky sú veľké kurovité vtáky obývajúce svetlé lesy a čistiny. Vyznačujú sa lysou hlavou a hornou časťou krku, ktoré pokrývajú kožné hrbolčeky a laloky. Majú vysoké hrabavé nohy. Združujú sa do kŕdľov a to niekedy aj vyše sto vtákov. Tak ako iné lesné kury cez deň zotrvávajú na zemi a cez noc na stromoch. Živia sa semenami, zelenými časťami a korienkami rastlín a hmyzom. Za potravou sa potulujú, nevykonávajú však pravidelné ťahy na väčšie vzdialenosti. Rozmnožujú sa raz za rok. Rituál toku je hlučný. Moriaky súperiace o priazeň sliepok vejárovito rozťahujú chvost, šuchoria perie a brúsia krídlami o zem. Ozývajú sa charakteristickým hudraním. Starostlivosť o potomstvo je výlučne záležitosťou sliepok. Hniezdo je len plytká jamka na zemi, niekedy spoločná pre dve-tri sliepky. Mláďatá hneď po vyliahnutí hniezdo opúšťajú a matka ich vodí hľadať potravu a ochraňuje ich.
Poznáme dva druhy moriek divú a lesklú. Morka divá je rozšírená v južnej časti Severnej Ameriky. Je zavalitá, ťažká, preto slabo lieta. Väčšiu vzdialenosť sa opováži preletieť len v nevyhnutých prípadoch, napríklad keď nenachádza dosť potravy a pokúša sa ju hľadať na druhom brehu rieky. Operenie má bronzovo-lesklé, tmavohnedé krídla s bielymi pásikmi cez letky. Hlava a neoperená časť krku sú modrastočervené, s veľkými červenými lalokmi, dlhý červíkovitý lalok ovísa zo zobáka. Drobnejšie a štíhlejšie sliepky majú nad koreňom zobáka kožnú hrču. Morka divá sa v tuhej zime, keď v prírode nenachádza dostatok potravy, často osmeľuje zamiešať medzi hydinu na farmách. Boli z nej vyšľachtené viaceré domestikované formy, aj celkom biele plemená. Chované morky dosahujú hmotnosť 18 kg, preto sa dobre uplatňujú ako mäsové jatočné zvieratá. Údajne boli vychované aj morky vážiace vyše 30 kg.
V Yukatane, Hondurase a Guatemale žije morka lesklá. Je menšia a pohyblivejšia než morka divá, od ktorej sa odlišuje modrou hlavou so žltočervenými výrastkami. Dobre lieta. Pre menšie úžitkové vlastnosti zdomácnela. Patrí k zriedkavým druhom, zasluhuje ochranu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
