výskytom rôznych chorôb a úrazov. Dá sa to vysvetliť oslabením imunity v dôsledku nadmerného stresu a pri úrazoch zameraním sa na vnútorné problémy a konflikty viac než na okolitú realitu.
Hoci medzi ľuďmi existujú individuálne rozdiely, psychické reakcie človeka na záťažové situácie sa vyvíjajú takto:
Po úvodnom období dezorientácie, spojenej s pocitom pasivity, bezmocnosti a straty, dochádza k vzrastajúcej (aj keď nie vždy reálnej) snahe o autonómiu a zvládnutie situácie. Až po tejto fáze dochádza k prijatiu situácie a jej realistickému zhodnoteniu.
Na schopnosť zvládnuť záťažové situácie vplývajú aj osobnostné faktory. K faktorom zvyšujúcim odolnosť voči záťaži patria:
* Schopnosť zaujatia, čo znamená určitý protipól odcudzeniu sa. Obsahuje pocit zmysluplnosti, zaujatia a aktívneho prístupu k sebe a okoliu.
* Schopnosť ovládania sa, ktorá sa prejavuje pocitmi ovplyvniteľnosti situácie. Neznamená vieru vo vlastnú všemohúcnosť, ale obsahuje sebaponímanie ako osoby, ktorá disponuje určitými prostriedkami, možnosťami voľby, znalosťami, zručnosťami a pod.
* Odolnosť voči záťaži zvyšuje aj chápanie záťažových životných situácií ako normálnych a často napomáhajúcich rozvoju osobnosti. V tomto prípade sú chápané ako výzva, skôr podnecujúce ako ohrozujúce.
Ukazuje sa, že určitú ochranu pred negatívnymi účinkami záťažových situácií poskytujú kvalitné a uspokojujúce medziľudské vzťahy a opora, ktorú jednotlivec nachádza vo svojom prostredí. Odolnosť voči záťažovým životným situáciám tiež zvyšuje schopnosť sebapozorovania a sebauvedomovania. Dostatočné vnímanie vlastného telesného a duševného stavu totiž umožňuje v prípade hroziacich ťažkostí včasnejšie preventívne či liečebné opatrenia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
