stojí pred medzníkom. Materská firma v Nemecku sa totiž rozhodla svoje aktivity, týkajúce sa výroby káblových zväzkov, spojiť s japonskou korporáciou Yazaki. To bol jeden z dôvodov, prečo sme sa porozprávali s konateľom spoločnosti SAM, s. r. o. Michalovce, Andreasom Kranzom.

Rozhodnutie o vytvorení spoločného nemecko japonského podniku padlo ešte v apríli, ani jeden z dvoch avizovaných dátumov vzniku spoločného podniku sa nezrealizoval. Prečo?

Dotiahnuť celú transakciu do úspešného konca nie je jednoduché. Zostalo ešte nevyriešených niekoľko otázok a problémov, zdá sa však, že Yazaki hrá z časom a chce minimalizovať cenu. Nejde však len o peniaze, treba brať do úvahy, že japonská firma funguje trocha inak ako nemecká. Je ťažké zladiť dve rozdielne mentality tak, aby bol konečný efekt v podobe kvalitných výrobkov čo najvyšší. Do konca roka spoločný podnik takmer určite začne fungovať.

Ste nemecký manažér, pričom na Slovensku už pôsobíte niekoľko rokov. Dajú sa porovnať podmienky na Slovensku predtým a teraz?

Určite áno. Slovensko prešlo určitým vývojom, často sa menili pravidlá hry, zákony. Veľa, hlavne starších ľudí, má v hlave stále zafixovaný starý socialistický systém, a preto je pre nich ťažšie sa prispôsobiť. V našej firme však máme veľa mladých ľudí, ktorí si ľahšie zvykajú na systém, ktorý funguje napríklad v Nemecku. Manažment a ľudia vo výrobe musia byť jeden tím. Ľudia, sediaci v kanceláriách musia pochopiť, že sme všetci jedna firma, máme jeden cieľ uspokojiť nášho zákazníka. Musia to pochopiť všetci, šéfom počínajúc a robotníkom vo výrobe končiac.

Investori zo západnej Európy hľadajú v postsocialistických krajinách predovšetkým lacnú pracovnú silu. Čo bolo ešte dôvodom na to, že Siemens sa rozhodol otvoriť fabriku na káblové zväzky práve v Michalovciach?

Je pravda, že rozhodnutie prísť do Michaloviec ovplyvnila hlavne lacná pracovná sila. Ale musím povedať, že veľmi dôležitá je tiež šikovnosť tunajších ľudí, ktorá je minimálne taká vysoká, ako v Nemecku.

Aj napriek tomu, že za posledné roky sa podnikateľské prostredie na Slovensku výrazne štandardizovalo, politická nestabilita je tiež minulosťou, investori sa k nám stále nehrnú. Prečo?

Najväčší problém, ktorý Slovensko má, je veľmi slabá reklama krajiny v zahraničí. Sú tu šikovní a pracovití ľudia, takmer nikto v zahraničí o tom nevie, pretože nepozná podmienky na Slovensku. Aj v Nemecku ešte stále veľa ľudí vníma Slovensko ako súčasť Československa, či si ho mýli so Slovinskom.

Na východnom Slovensku chýba potrebná infraštruktúra, ktorá tiež odrádza investorov. Málo komu sa totiž chce investovať svoje peniaze v meste, ktoré je od najbližšieho letiska vzdialené stovky kilometrov a jediné spojenie vedie po nekvalitnej ceste. Nemáte pocit, že práve chýbajúce diaľnice sú tým, čo bráni príchodu väčšieho počtu investorov?

Myslím, že infraštruktúra nie je problém. Bolo by samozrejme lepšie, keby bolo Slovensko prepojené diaľnicami, cestná sieť, ktorá tu je však zatiaľ úplne postačuje. Všetky naše produkty distribuujeme k zákazníkom kamiónovou dopravou a už sedem rokov to funguje bez problémov.

Veľa, prevažne mladých ľudí odchádza zo Slovenska, za lepšími podmienkami do zahraničia. Únik mozgov sa nedarí zastaviť. Sú podmienky na Slovensku tak zlé, že títo ľudia majú reálny dôvod odísť?

Problém na Slovensku je ten, že sa takmer všetko koncentruje v Bratislave a okolí. Hlavne na východe Slovenska chýba viac investorov i voľných pracovných miest pre mladých ľudí. Veľa z nich však pozerá iba na to, čo dnes nemá a nie naopak. Podobný problém bol aj po zlúčení Nemecka, keď východní Nemci chceli všetko hneď a nechceli čakať niekoľko rokov. Podobné je to aj na Slovensku, no treba pochopiť, že všetko má svoj vývoj.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.