psychických i fyzických síl, nechýba mi elán a mám chuť do práce tak, ako nikdy pred tým," otvoril náš rozhovor prof. MUDr. Juraj Bober, CSc., razantný a stále aktívny prednosta chirurgickej kliniky FNsP na Tr. SNP v Košiciach. Dnes oslavuje v spoločnosti osobností odborného, spoločenského a politického života svoje životné jubileum. Okrem toho, že ho pacienti poznajú ako vynikajúceho chirurga a študenti lekárskej fakulty ako skúseného pedagóga, vám ho pri tejto príležitosti predstavíme ako človeka, poodhaliac jeho osobu z tej druhej strany.
"Môj život bol ako hojdačka, raz som bol hore, raz dole," bilancuje prof. Bober. Ako hovorí, keď sa občas dostal dole, nikdy to nebolo jeho vinou. Za čias kolektivizácie ho vyhnali z gymnázia v Humennom. Neskôr mal problém dostať sa na medicínu, kvôli bratovi, momentálne biskupovi, ktorý bol v 68-om nepohodlný vtedajšej moci. Nemal nárok na funkciu či postup v zamestnaní. "Vždy som sa však riadil tým, že keď človek spadne, nesmie zostať ležať. Treba sa vždy postaviť a šliapať ďalej. Len tak dojdete do cieľa," hovorí uznávany chirurg podotknúc, že aj napriek tvrdej práci potrebuje každý z nás k úspechu i nevyhnutnú dávku šťastia, ktoré neobišlo ani jeho. V prospech pacientov.
A čím by bol, keby nebol lekárom? "Som zo silne nábožensky zameranej rodiny. Ako prvorodený syn som bol predurčený automaticky na to, aby som sa stal farárom. Spočiatku sa mi to i veľmi páčilo, miestny farár bol kamarát so všetkými chlapcami z dediny, bol to môj vzor. Pocítil som však na vlastnej koži krutosť socializmu, ktorá sa zvlášť dotýkala nábožensky činných ľudí, nehovoriac o tom, že som prišiel do puberty a začali sa mi páčiť dievčatá. Tak som sa rozhodol, že pôjdem cestou medicíny, po ktorej som súbežne poškuľoval."
Napriek tomu, že by vedel o medicíne zanietene rozprávať i celé hodiny, nájde si profesor Bober čas i na koníčky. Zvlášť na jeden najväčší, ktorému sa venuje už od detstva. Je ním rybárstvo, ktoré vychutnáva spoločne s manželkou. "Kontakt s prírodou je mojim relaxom, ktorý mi nahrádza šport. Koketoval som i s poľovníctvom, ale nezodpovedalo to môjmu naturelu a tak som zostal verný udici," dodáva.
Okrem odborných kníh, ktoré číta denno denne, si tiež sem tam posedí nad beletriou, či románom z medicínskeho prostredia, vďaka čomu sa celkom rád prenesie do mysle laika. Pasívny relax v podobe televízie mu nič hovorí, maximálne si pozrie najnutnejšie správy. Okrem toho, že sa venuje svojej záhrade, je i šikovný domáci kutil. Nerobí mu problém opraviť tečúci radiátor, či haprujúcu práčku. Keďže býva v rodinnom dome, opravovať je stále čo, postaral sa dokonca o vlastnú výrobu skríň či obloženie izieb drevom. Pamiatku na tieto práce si nosí na štvrtom prste, ktorý si skoro odhobľoval.
"Som veľmi slabý kuchár," priznáva pri téme jedla.
"Niektoré typické východoslovenské jedlá, napríklad pirohy, varím sám, lebo manželka, stredoslovenka, sa to doteraz nenaučila. Ale do ostatného sa jej nemiešam. V jedení však prieberčivý nie som. Jem preto, aby som nezomrel od hladu. Nikdy som nepoznal problémy so štíhlou líniou. Pozor si snáď musím dať len na nadmernú spotrebu chleba, ktorý by som najradšej konzumoval ku všetkému."
V otázke dovolenky má však šéf chirurgie jasno. Ak ide o more, tak jedine Jadran z chorvátskej strany. Keďže je rád sám pánom svojho času a neznáša hotelové izby, zaobstaral si veľký príves, ťahaný jeepom, s ktorým jazdí na všetky dovolenkové letoviská. Sem tam si uchytí voľný víkend a spoznáva slovenské vodné nádrže či kúpeľné miesta v Maďarsku.
Ako ďalej hovorí, peniaze radšej zarobí ako míňa, chodenie po obchodoch s manželkou ho "otravuje". Móda mu nič nehovorí, oblečenie si kupuje, len keď ho už súrne potrebuje.
A čo neresti? Pred niekoľkými rokmi sa zbavil fajčenia, s alkoholom si nerozumie, vytýka mu niečo okolie? "Každý človek má nejakú neresť, ale sám seba posúdiť neviem. Považoval som sa za veľmi prísneho šéfa. Občas mi to vytklo i moje okolie. Uvažoval som nad tým, ale uvedomil som si, že vzhľadom na to, že v mojej práci ide o hodnotu najvyššiu, o ľudský život, ustúpiť nemôžem," hovorí na margo tohto problému prof. Bober. A už odpovedá na otázkou, čo ho vie najviac v živote i profesii nahnevať. "Najcitlivejší som na klamstvo. Neuznávam ľudí, ktorí takto jednajú a dávam si na nich veľký pozor. Niet horšej charakterovej vady ako je neúprimnosť. Zvlášť nebezpečné je to v našej branži," dokončí chirurg a profesor, podotknúc, že sa narodil pre svoje povolanie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
