Pripomíname, že spoločnosť C.S.I. - CD z Vranova nad Topľou ich mala získať exekúciou ešte v roku 1998. Žalované Ministerstvo hospodárstva SR ich však získalo späť a odmietlo vydať.
Príčinou exekúcie bola pohľadávka spoločnosti ILAS, s. r. o. vo Vranove nad Topľou voči Ministerstvu financií SR. To však vedie s vranovskou firmou spor, v ktorom sa bráni obvineniam z neoprávneného zdanenia. Pritom hodnota 34 percent akcií bola podľa odhadov v roku 1998 zhruba 2 miliardy korún a rozhodnutie o exekúcii padlo na základe približne 40 miliónovej pohľadávky voči MF SR. Spoločnosť C.S.I.-CD získala spomínanú pohľadávku od firmy ILAS v roku 1994. Nádejnú privatizáciu Transpetrolu a predaj jeho 49 percent akcií ohrozila táto nevyriešená kauza.
Svetlo do nej vniesol včerajší rozsudok prvostupňového súdu. Verdikt predsedu senátu v obchodnej veci žalobcu C.S.I.- CD Vranov nad Topľou proti žalovanej spoločnosti BRILIANT a spol. znel takto: "Krajský súd Prešov v tejto obchodnej veci návrh žalobcu zamieta. Žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1.až 8. rade trovy konania na účet ich právnych zástupcov vo výške, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku do troch dní od jeho právoplatnosti. Žalobca je povinný uhradiť na účet štátu sumu vo výške 498 tisíc korún do troch dní od právoplatnosti rozsudku."
Ako ďalej v odôvodnení konštatoval, vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1. a 6. rade (teda šesť spoločností, ktoré zastupovala právnička Beáta Krausová - pozn. red.) súd dospel k záveru, že medzi týmito účastníkmi došlo k uzavretiu záložnej zmluvy, pričom predmetom všetkých záložných zmlúv bolo zriadenie záložného práva k zaknihovaným cenným papierom. Táto skutočnosť vyplýva z článku IV. záložných zmlúv. Na ich základe sa stal žalobca záložným veriteľom a žalovaní v 1. až 6. rade záložnými dlžníkmi.
Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalovaných v 7. a 8. rade (t.j. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR a Transpetrol, a.s.- pozn. red.), že záložná zmluva nezabezpečovala platnú pohľadávku. Táto požiadavka vyplýva jednak z komisionárskych zmlúv a v skutočnosti vznikla na základe exekučných titulov, teda právoplatných rozsudkov Okresného súdu vo Vranove nad Topľou v náväznosti na rozsudky odvolacích súdov. Zmenou podoby akcií zo zaknihovaných na listinné však záložné právo ku zaknihovanému cennému papieru zaniklo. V čase rozhodovania žalobca nepreukázal, že existuje medzi ním a žalovanými záložná zmluva o založení listinných akcií. Preto sa nemožno stotožniť so závermi žalobcu, že zmenou formy cenného papiera sa nič nemení na obsahu záväzku medzi ním a záložnými dlžníkmi. To znamená, že listinné akcie žalovaných sa nestali predmetom záložného práva na základe ďalšej záložnej zmluvy. Jej existenciu napokon žalobca počas konania nepreukázal, preto súd návrh žalobcu zamietol.
Stotožnil sa však s vyjadrením žalovaných, t. j. MH SR a Transpetrolu, že nie sú vo vzťahu k žalobcovi obligačným dlžníkom, pretože medzi nimi neexistuje platný zmluvný vzťah. Samosudca tiež podotkol, že do zmeny podoby akcií zo zaknihovaných na listinné existovala záložná zmluva iba medzi žalobcom a žalovanými šiestimi firmami. Zmenou ich podoby na listinné predmet záložnej zmluvy zanikol. Ministerstvo hospodárstva a Transpetrol teda nie sú v spore pasívne legitimovaní a súd vo vzťahu k nim návrh zamietol ako neodôvodnený, v konečnom dôsledku voči všetkým žalovaným stranám.
Pripomíname, že predmetom konania bol návrh na vydanie 568 akcií, pričom každá akcia má nominálnu hodnotu milión korún, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra Transpetrolu. Po vynesení rozsudku sme sa pokúšali osloviť aj právneho zástupcu žalobcu Kaščáka, ale ten odmietol komentovať rozsudok. Povedal nám len, že sa po porade so zástupcami firmy pravdepodobne odvolajú proti rozsudku na Najvyšší súd SR.
Rovnako skúpy na slovo bol aj právny zástupca MH SR Pavel Boka. Na otázky o tom, či taký rozsudok očakávali, či je s ním spokojný, či závery súdu môžu otvoriť privatizáciu Transpetrolu, odpovedal jednoznačne. "Nekomentujem."
Bratislava - Minister hospodárstva Ľubomír Harach včera privítal rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorý rozhodol spor o vydanie 568 kusov akcií Transpetrolu v prospech MH. V súvislosti s možnými odvolaniami šiestich žalobcov voči rozhodnutiu KS minister uviedol, že ak by Najvyšší súd SR nerozhodol pred plánovaným predajom 49 % akcií Transpetrolu, vláda preberie záruky súdneho sporu voči investorom. Konkrétnejšie stanovisko vlády očakáva minister až v polovici novembra, kedy by bol známy text odvolania.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
