ktorý mal byť uvedený do omylu, na pojednávaní priznal, že ho zaujímala len benzínová pumpa, pričom vedel a rátal s tým, že peniaze, ktoré obvinenému požičal, nedostane. Ide o špekulatívne konanie, ktoré ako štátny štátny zástupca nemôžem podporovať, odstupujem od obvinenia Jána F.," uviedol na záver pojednávania zástupca Krajskej prokuratúry v Košiciach.
Na trestnej lavici sedel 53-ročný podnikateľ Ján F. z Vranova nad Topľou, obžalovaný z trestného činu podvodu, ktorým mal spôsobiť škodu veľkého rozsahu. A to takým spôsobom, že v marci 1999 v sídle eseročky Ovolaguna na Staničnom námestí v Košicich prevzal od Jozefa T., majiteľa uvedenej firmy, 2 070 000 korún. Na základe zmluvy o pôžičke sa zaviazal, že požičané peniaze použije výlučne na "odťaženie" dvoch nehnuteľností - budovy benzínového čerpadla a parcely s rozlohou 806 metrov štvorcových, na ktorej stojí... Do troch dní od podpísania zmluvy mal preukázať veriteľovi, ktorý mu požičal viac ako dva milióny, že obidve nehnuteľnosti boli prevedené do jeho vlastníctva a že nimi ručí za splnenie svojho záväzku voči nemu. Pôžička bola splatná do troch mesiacov...
Ako sme už písali, trvalo niekoľko mesiacov, kým uvedenú kauzu začal súd pojednávať. Raz neprišiel obžalovaný, druhý raz chýbal poškodený... Nakoniec Ján F. požiadal, aby senát Krajského súdu v Košiciach pojednával v jeho neprítomnosti. Toto jeho rozhodnutie vzbudilo nedôveru u poškodeného. "Som podnikateľ a nebaví ma donekonečna chodiť na súd a zbytočne strácať čas… Nemám dôveru v tento senát a preto vznášam námietku zaujatosti," vyhlásil Jozef T. Rozčuľoval sa však neoprávnene. Ukázalo sa totiž, že predvolanie na pojednávanie mu súd zaslal, ibaže on si zásielku na pošte nevyzdvihol. Keďže ani po tomto vysvetlení Jozef T. nemienil svoje rozhodnutie korigovať, súd v intenciách Trestného poriadku o jeho námietke rozhodol. Dospel k záveru, že senát nie je vylúčený z konania.
Po návrate do súdnej siene Jozef T. odmietol vypovedať s tým, že trvá na výpovediach z prípravného konania a mužov v talároch "potrestal" nasledovne: "Pred dvoma týždňami som si to ešte pamätal, ale pre zdĺhavosť konania si na to už nepamätám…" Upokojil sa až po prečítaní výpovedí, ktoré urobil pred vyšetrovateľom. Vyplynulo z nich, že s obžalovaným sa osobne poznal asi pol roka predtým, ako ho požiadal o pôžičku. Súhlasil, že mu vyše dvojmiliónovú sumu, ktorú potreboval, požičia, ale na jej krytie žiadal zábezpeku. Ján F. mu ponúkol benzínovú pumpu. "Vedel som si predstaviť, že keby došlo k navŕšeniu ceny benzínky minimálne o 50 percent, vzhľadom k tomu, že išlo o pôžičku na krátky čas, bol by to veľmi dobrý biznis," vyhlásil Jozef T. Dodal, že po realizácii právnych úkonov súvisiacich s podpisom zmluvy a dohodnutými záväzkami, došlo k vyplateniu dohodnutej sumy.
"Pri uzatváraní zmluvy o pôžičke s Jozefom T. som sa žiadneho podvodu nedopustil. Je pravda, že som si peniaze od neho požičal, ibaže nešlo o dva milióny, ale o jeden a pol milóna korún," bránil sa Ján F. Tvrdil tiež, že väčšiu časť finančných prostriedkov chcel použiť na rekonštrukciu benzínovej pumpy, aj to, že už pri podpísaní zmluvy s majiteľom firmy Ovolaguna mal rozbehnuté rokovania a prísľub finančnej spoločnosti z Pardubíc, že mu do 40 dní poskytnú úver 1 100 000 USD. Bol v tom však malý háčik. Poskytnutie úveru bolo viazané na zloženie akontácie vo výške 20 percent z 1,1 milióna USD za predpokladu, že predloží zaujímavý podnikateľský plán a jeho projekt financovania...
Takýto podnikateľský zámer vyžadoval veľa peňazí. Obžalovaný ich nemal, preto si musel požičiavať. Hovorí Ľubomír Ch.: "Presný dátum si už nepamätám, ale niekedy v polovici roka 1998 prišiel za mnou obžalovaný, že súrne potrebuje 450 tisíc. Súhlasil som s tým, že za uvedenú sumu bude ručiť benzínovou pumpou. Doniesol list vlastníctva, z ktorého som zistil, že vlastníčkou nehnuteľnosti je deho dcéra. Po vybavení jej splnomocnenia a ďalších náležitostí, som Jánovi F. peniaze požičal. V septembri 1999 mi ich vrátil, resp. ich za neho vyplatil Jozef T. Spolu s úrokmi to činilo 472 tisíc korún. Ja som následne zrušil zabezpečovacie právo na benzínovú pumpu a jej výlučnou vlastníčkou sa stala opäť dcéra obžalovaného."
Jozef T. bol presvedčený, že už nič nestojí v ceste tomu, aby došlo k prevodu benzínovej pumpy na jeho meno. To sa však nestalo, lebo na katastrálnom úrade vysvitlo, že je opäť "zablokovaná"… Z výpovede Jozefa T. vyplynulo, že mu obžalovaný vrátil len časť požičanej sumy. A to spolu 770 tisíc korún a ako zábezpeku na ďalších 500 tisíc korún, mu dal vozidlo Opel Tigra… Kým podnikateľ trval na tom, že išlo o pôžičku 2 070 000 korún, obžalovaný tvrdil, že si od neho požičal jeden a pol milióna korún… "To, čo tu obžalovaný natáral, sú samé nezmysly. Viem, že si napožičival peniaze aj od ďalších dvanástich ľudí… Je to dobrý vtáčik," vyhlásil včera na pojednávaní podnikateľ, ktorého mal obžalovaný podviesť. "Nikdy som mu nepovedal, že mi čerpacia stanica patrí. Odovzdal som mu všetky doklady, z ktorých bolo zrejmé, že vlastníčkou pumpy je moja dcéra. Navyše, jeho právnik si všetko dôkladne preveril i na katastri. Nešlo o žiadny podvod," vyhlásil Ján F.
"Podvodný úmysel môjho mandanta nebol preukázaný. Stotožňujem sa so záverom prokurátora, že zo strany Jozefa T. išlo o špekulatívne konanie. Bolo pre neho jednoduchšie podať trestné oznámenie, ako viesť civilný spor, čo by znamenalo, že na to, aby súd začal konať, by musel zložiť súdny poplatok ( päť percent z dvoch miliónov). Navrhujem, aby bol Ján F. oslobodený spod obžaloby prokurátora," uviedla v záverečnej reči objakyňa.
Po porade senátu Krajského súdu v Košiciach, vyniesol jeho predseda JUDr. Karol Kučera oslobodzujúci verdikt. Tak, ako prokurátor, ktorý ustúpil od obvinenia, aj muži v talároch dospeli k záveru, že nešlo o podvod, ale o klasický obchodný spor. Súd odkázal Jozefa T. s nárokom na škodu na občiansko-právne konanie. Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
