veselo sa pustia do debaty.
O dve hodiny, keď už kvôli hudbe nepočujú ani vlastné slovo, rozhodnú sa pre zmenum lokálu a vypýtajú si účet. Čašníčka však miesto toho suverénne zahlási: "324 korún." Partia si medzi sebou vymení nechápavé pohľady a požiadavku ešte raz zopakuje. Tentokrát sa čašníčka na pár minút vytratí, a po návrate im predkladá účtenkový blok písaný rukou, so sumou už o 120 korún nižšou. Na otázku ako je to možné, rozhorčene odpovedá: "Preboha! Každý sa môže pomýliť a okrem iného nemám iba vás, takže ma, prosím, nezdržujte!"
Príbeh ako mhoho ďaľších... Ale ako sa zachovať v podobných situáciach? Len pre zaujímavosť vám načrtnem, kde je pes zakopaný.
Obsluha na začiatku hostí hodnotí a následne ich zatriedi do jednej z troch skupín. Zákazníka, u ktorého sa predpokladá vysoké sprepitné hneď šupne do Á-čka. Jeho objednávka sa vybaví v rekordnom čase, popolníky sa budú vymieňať každých desať minút a pri obsluhe nebude chýbať úsmev á la Julia Roberts. To ako bude vyzerať účet, záleží na množstve vypitého alkoholu a samozrejme národnosti zákazníka. Veď, taký Angličan nepostrehne, že platí 5x pivo a 3x sódu, aj keď si dal sódu 5x a pivo 3x.
Študentov, mladých ľudí, stálych zákazníkov (nepatriacich do prvej skupiny) a zákazníkov skôr nerodených, (väčšinou v dobrej nálade) označia ako B-éčka. Pri tejto obsluhe sa úsmev a popolníky vynechávajú, vybavebnie objednávky trvá aj 15 minút a účet sa predkladá písaný rukou alebo sa nepredloží žiaden. Hoci sa to nezdá, ale obsluha v tomto prípade nikoho neokráda a ešte na tom aj zarobí. Z každej takto zaplatenej sumy ma čašník 20%, barman zvyšných 80% a to preto, lebo on je ten, ktorý ponesie zodpovednosť za prípadné manko pri inventúre. Prečo prípadné? Tovar, ktorý sa nepredá "cez kasu", bude pri inventúre chýbať, nie však, ak sa pri niekom ušetrí. A to som už pri tretej supine, ktorou sú C-éčkari.
Pri tejto skupine funguje obsluha podobne ako u B-éčiek, zákazníkovi sa ale predkladá originálny účet z "kasy", avšak podávajú sa zliate pivá, káva, ktorá bola pr(a)vou ešte pri predošlom zákazníkovi (presso je robené aj dvakrát z tej istej kávy). Ak sa náhodou objedná alkohol, vyzerá to takto: drahá vodka = lacná vodka, 4 cl = 3 cl, pričom sa samozrejme stále platí to prvé a pije to druhé.
Plat barmana je približne 7000 Sk, čo nie je bohviečo. Ak pracuje týždeň a týždeň má voľno, inventúra sa vykonáva stále na konci týždňa. Preto si barman jeden deň peniažky robí a na druhý deň ich na C-éčkaroch šetrí. Za týždeň si takto zarobí (každý druhý deň po 500 Sk) aj 1500 Sk (pri inventúre nezáleží na rozdieloch medzi predaným tovarom a tovarom na sklade, ale na konkrétnych sumách). Je tu týždeň voľna a potom znova to isté. Ak dobre rátam, k výplate si po mesiaci pripíše tri tisícky. A to je už pekná sumička. Ako sami vidíte, spôsoby zamestnancov niektorých a to zdôrazňujem, niektorých reštaurácií a barov (aj tých zvučnejších) sú strašné, preto ak by sa vám náhodou maniere obsluhy nepozdávali, alebo ak vám čašník alebo čašníčka predloží "písaný" účet, len zaplatťe, účtenku si vezmite, nechajte si zavolať prevádzkára alebo iného zodpovedného pracovníka a takýto doklad o zaplatení mu predložte so žiadosťou o vysvetlenie! Ak je majiteľ seriózny, dotyčnému zamestnancovi bude musieť postačiť aj tých úbohých 3490 Sk od štátu.
Autor: GERO
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
