konali v Michalovciach a na Šírave. Ubytovanie je vraj zabezpečené, poletím na balóne a bude to celkom príjemné spestrenie víkendu. Nuž bola to lákavá ponuka. Čiastočne som zrušil víkendový rodinný program a hybaj preč! Už sa vezieme vlakom smerom na Sanok, na trase Košice - Michalovce.
Z Bánoviec nás teda ufunená dieslová lokomotíva dotiahla až na krásnu michalovskú stanicu. Ešte nás čakala cesta štvorprúdovkou do strediska Kamenec pri Zemplínskej Šírave.
Nuž a po chvíľke blúdenia sme sa ocitli v zariadení Technickej univerzity Košice, kde boli ubytované posádky zúčastňujúce sa balónovej súťaže. Riaditeľ podujatia Radovan Géci nás ubytoval v samotnom jadre pretekov v "Debriefing room", ktorá susedila so "Scoring room". Tu sídli počas pretekov generálny štáb, predovšekým hlavný rozhodca. Spali sme v izbe s počítačom, ktorý vyhodnocoval všetky údaje z pretekov.
Je potrebné, žiaľ, dodať, že počas prvých troch dní sa žiadne výsledky neobjavili. Nepretekalo sa. Ani vyznávači takého špecifického športu akým je balónové lietanie nie sú samovrahovia a pri vetre, ktorý sa preháňal na východe počas piateho až deviateho septembra sa naozaj lietať nedalo. Iba ak by chceli aj s balónom emigrovať do Bieloruska za Lukašenkom a poblahoželať mu vopred k volebnému víťazstvu. Ale to by im nestačil plyn. V piatok teda bolo možné urobiť maximálne túru z historickej obce Kaluža k Vinianskemu jazeru, alebo z predajne "Rozličný tovar" do krčmy.
Na druhý deň sa počasie polepšilo. Ráno okolo pol šiestej zistili vedúci pretekov počas meteo výskumu, že vietor je v norme. Prvýkrát zasvietila zelená súťažným disciplínam. A tak sa po briefingu (schôdzi rozhodcov a pretekárov) vybralo asi desať posádok na svojich autách s vozíkmi, v ktorých majú pekne poskladané balóny do Michaloviec na lúku pred pivovarom. Neverili by ste, koľko inštrumentov majú títo letci vo svojich vozíčkoch. Kôš, horák, plynová bomba, obal (samotný balón) a ešte aj ventilátor na benzín. Ten im treba na studené nafúknutie obalu, aby potom mohli zakúriť s horákom.
Počas intenzívnych príprav na samotné vzlietnutie som sa intenzívne tmolil medzi balónmi a občasnou "nevtieravou" otázočkou som sa pokúsil dostať sa k pôvodne sľubovanému letu. Žiaľ letov bolo málo a bolo potrebné previesť aj sponzora. Do koša som sa teda nedostal. Ale vyskúšal som si sprievodné vozidlo trenčianskeho pilota Juraja Brezana a zrejme som sa o súťaži dozvedel viac ako keby som letel.
V to sobotňajšie ráno mali súťažiaci splniť dve úlohy. Prvá disciplína sa volá Váhavý valčík. Pilot sa má, čo najviac, priblížiť k jednej z troch, na mape označených, križovatiek a hodiť na ňu fléru (marker). Je to stuha pripnutá na vrecúško so závažím. Kto sa dokáže najviac priblížiť, vyhráva. Na stuhe pritom napíše súradnice križovatky, ktorú si zvolil ako druhú. A to už je druhá disciplína - musí sa priblížiť k zvolenému rázcestiu a hodiť.
Našim balónistom sa však nedarilo. Medzi meteovýskumom a letom sa vietor otočil a všetci z lúky leteli smerom od spomínaných troch križovatiek. Prvé fléry odhodili čím skôr, pričom vzdialenosti sa merali v kilometroch. Náš Juraj si ako druhý cieľ zvolil križovatku za Zbudzou, kde sa cesta vetví smerom na Staré a Oreské. Podľa jeho slov sa už už blížil k miestu, keď sa zrazu vietor otočil a odvial ho úplne inam. Jeho výsledok bol napokon pol kilometra. Zaujímavú úlohu má posádka v aute. Musí spolu s rozhodcom prenasledovať balón a nájsť fléru. Rozhodca potom meria vzdialenosť fléry od križovatky. Musí sa samozrejme nájsť aj samotný balón s posádkou, aby ho potom mohli spoločne spakovať do vozíka.
Počas cesty k flére sme mali možnosť pozorovať aj pristátie domácej posádky s pilotom Radom Gécim. Najprv to vyzeralo hrozivo. Balón sa pomerne rýchlo rútil na cestný násyp. Balónisti sú však na to zrejme dostatočne zvyknutí - násyp celý balón zbrzdil, kôš sa na ceste aj s posádkou prevrátil, ale po pár metroch už celé monštrum v pokoji ležalo spľasnuté na zemi a posádka vyliezla z koša.
Nášho Juraja sme našli uprostred ďatelinového poľa. Zbudzianskí (alebo iní) poľnohospodári sa balónovým pretekom tešia najmenej. Tím ľudí uprostred úrody musí poskladať a naložiť balón do auta, ktoré tam samozrejme predtým muselo prísť a urobiť nové koľaje. Ale ďatelinka bola ešte maličká, možno sa pozviecha. Napokon sme urobili radosť aspoň zbudzianskej krčmárke. Odporúčam vám tamojšie okysličené pivo. Lokálni pijaci po odchode z krčmy istotne "grgajú" aspoň pol hodiny.
Nuž a záverečný akt pretekov je tankovanie. Nemyslím teraz na krčmu ale na cisternu s nápisom Flaga. Tá čakala pri ubytovni na posádky a poskytovala im plyn. Potom nasleduje debriefing (uzavretie letu) a vyvesenie výsledku. V sobotu dopoludnia bol víťazom domáci Rado Géci.
Popoludní sa stala vec mrzutá - opäť sa zatiahlo a spustil sa vietor. Keďže sa však lieta až podvečer, čakali sme s napätím, či počasie neurobí nejaké to okienko pre balónistov. Veď to bol predposledný deň a majstrovstvá s jediným letom by nemali víťaza. Napokon to vyzeralo tak, že sa aj poletí. Meteo výskum preukázal hodnoty v norme. Aj mne znova svitla nádej na lietanie. Ale kým sa posádky dostali na štartovú plochu vietor sa opäť zdvihol. Piloti a ich tímy sa teda mohli začať pripravovať na večernú recepciu, kde sa pôvodne mali vyhlásiť víťazi. Nuž a ako sme sa dozvedeli neskôr, sobotňajší let bol jediným súťažným letom pretekov, takže tento rok zatiaľ majstra nepoznáme.
Autor: Ján Dzurdženík
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
