kuchynskej alchýmie a im blízkymi spôsobmi liečenia. Sú to relikty v minulosti veľmi rozšírenej ľudovej formy uzdravovania. Naši ľudia boli veľmi bystrými pozorovateľmi prírody. Sledovali dianie v prírode, chovanie zvierat. Zistili, že niektoré rastliny priložené na ranu zmierňujú bolesť, niektoré ranu zacelia. Slnko, voda, vzduch boli pre nich narozširenejšimi prostriedkami liečby. V minulosti sa najviac liečilo bylinkami. Nemocní dostávali odvary z liečivých rastlín, rozličné mastičky, voňavé oleje alebo kvapky. Vtedajší "zázrační lekári" a kúzelníci vydávali lieky za dary alebo odmenu. Nikdy ich nepredávali, ani sa za ne neďakovalo. V opačnom prípade nepomohli. Súbežne s tým, nástupom feudálnej doby, nadobúda čoraz väčší rozmach šarlatánstvo a povera. Široké vrstvy chudobných boli na rôznych kváziliečiteľov odkázaní, pretože lekára si nemohli pre svoju chudobu dovoliť. V tom čase s úspechom liečili aj zelinárky a ranhojiči. Niektoré úkony na hranici chirurgie uskutočňovali kováči, ktorí neraz ťahali boľavé zuby. Holiči a kúpeľníci prikladali na rany pijavice, naprávali deformované kosti a svalstvo. Ľudia sa často obracali o pomoc k hrobárom, katom a miškarom. Časté bolo liečenie púšťaním žilou a klystír. Predstavy o liečiteľoch a samotné výsledky liečenia sa prenášali z generácie na generáciu a ostali v ľuďoch dlho zakorenené. Svoju úlohu v ľudovom liečiteľstve mali amulety a talizmany. Ľud veril v urieknutie zvieraťa i človeka. V tých prípadoch sa stalo "odklínanie" dokonalým obradom s tajomným nádychom. Dnes sa nad týmito spôsobmi liečenia mnohý zo súčasníkov len usmeje. Naozaj boli až také smiešne? Na túto otázku je ťažko jednoznačne odpovedať.
Autor: -eraj-
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
