pochopiť. Netušíme, aký dopad to bude mať na našu blízku či vzdialenejšiu budúcnosť a vnútorne nás začína nahlodávať čosi, čo sa dá najvýstižnejšie označiť slovom NEISTOTA. I keď sa teroristické útoky udiali zemepisne ďaleko, prinútili nás na chvíľu sa zastaviť a položiť si otázku, v akom svete to vlastne žijeme. Nuž, pravdepodobne to nebude v takom, v akom sme na začiatku 21. storočia chceli žiť. Vraví sa - koniec dobrý, všetko dobré. Ibaže momentálne sa nachádzame na akomsi hrozivom začiatku a dobrý koniec je len čosi, v čo všetci tajne dúfame. Podľa rozličných odborníkov sa svet po udalostiach najčernejšieho utorka v dejinách Ameriky zmení. Obyčajní smrteľníci z tohto tajuplného vyjadrenia múdrejší nebudú, pretože o pozadí týchto udalostí nevieme prakticky nič. To, čo vidíme, je delenie sveta na tých, ktorí sa rozhodli raz a navždy skoncovať s terorizmom a tých, ktorí sa ho rozhodli podporovať. Každý si vybral svoju farbu. Jedni čiernu, druhí bielu. Ťažko povedať, ktorí sú vlastne čierni a ktorí bieli, pretože obe strany majú svoju pravdu. Stále však platí, že malé, veľké i tie najväčšie nešťastia nás nútia pozerať sa svet čiernobielo. Strácame nadhľad a rozhodujeme sa spontánne. A na niečo dôležité pritom zabúdame všetko, čo sa stane, musí mať príčinu. A čo je ešte dôležitejšie, všetko, čo sa kedy udialo, bez ohľadu na následky, malo VÝZNAM. Spojené štáty priznali, že obavy z teroristických útokov boli vždy opodstatnené, ale nikto neveril, že sa stanú skutočnosťou. Ibaže nenávisť, ktorá za tým všetkým stojí, sa nezrodila zo dňa na deň a prvotná príčina má pravdepodobne oveľa hlbšie korene ako si dokážeme predstaviť. Na druhej strane, za to, čo sa nám teraz zdá byť najväčší zlom, budeme raz možno vďační. Ľudia dychtili po násilí a zle. Bombové útoky, vojny a násilie po celom svete sa stali neodmysliteľnou súčasťou každodenných správ, nad ktorými sme sa už ani nepozastavovali. Možno použijem silné slovo, ale svet si na násilie zvykol a dožadoval sa ho. Katastrofické správy boli tým, čo nás "nútilo" pozerať sa na televízne obrazovky či zvyšovať náklady denníkov. Všade okolo nás bolo veľa zla, iba sme ho časom akosi prestali vnímať. Naše "otupené" zmysly zrazu ohúrilo niečo, čo si nikto z nás nedokázal ani predstaviť a tu kdesi by mohol byť skrytý význam. Nič "menšie" ako to, čo sa stalo, by nás neprinútilo zastaviť sa. Možno práve teraz máme (poslednú ?) šancu niečo podstatné zmeniť a konečne začať písať novodobé dejiny, ktoré by prestali pripomínať temný stredovek. Alebo potrebujeme zažiť ešte väčšiu hrôzu, aby sme sa konečne spamätali..?
Lucia Gallíková
Autor: -bum-
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
