kultúre PhDr. Mira Smoláka, ktorý spolu so svojim bratom Andrejom, akademickým maliarom a ich galériou MIRO, zorganizovali tento festival výtvarného umenia. Mira Smoláka sme oslovili pár hodín po príchode do Sniny.
Ako sa vám podarilo v tomto, prepáčte, zastrčenom kúte republiky nemožné dať taký priestor výtvarnému umeniu a s takým úspechom? Veď všetci tvrdia, že také niečo tu musí byť absolútne nerentabilné a každý, kto sa o to pokúsi je kamikadze.
- V tom majú pravdu, je to neefektívne a nerentabilné. Neznamená to však, že vždy musíme robiť iba to, čo je rentabilné a tam, kde to je rentabilné. Výhoda tohoto kraja je v tom, že nielen 20-tisíc ľudí, ktorí žijú v Snine sa tu narodilo, alebo prisťahovalo, ale že sa tu narodil aj Andrej Smolák a jeho starší brat Miro. Akú logiku by to malo, keby sme my dvaja robili takéto výstavy alebo plenére v Tvrdošíne alebo Dunajskej Strede?
Nemuseli by to byť hneď megamesta ako Tvrdošín či Dunajská Streda. Úplne postačí malinká Bratislava.
- V Bratislave je príliš veľa múdrych, schopných a talentovaných a my by sme medzi nimi zanikli. V Snine je ich menej, pretože je to menšie mesto, tu viac vynikneme, takže my to robíme z čírej vypočítavosti, aby sme vynikli my. Opakujem, v Bratislave je príliš veľa múdrych, veľkolepých a geniálne talentovaných, ktorí vedia všetko urobiť lepšie ako my dvaja v Snine. Preto festivaly robíme v Snine.
Čo sa usilujú zakryť tá irónia, ba priam kusavý sarkazmus?
Áno, je v tom trochu irónie, ale je tam aj kus pravdy. Je to pre mňa dobrý pocit vracať sa domov. Aj v stredu nás privítali pred Sninou tak, že nás zastavila policajná hliadka, že vraj kontrola. Ja som to zobral vážne a nakoniec vysvitlo, že tí policajti nám nesú šampanské. Bolo to úžasné. Pocítil som, že naozaj idem domov. Náš domov je Slovenská republika, keď sme v Čechách, v Kuvajte, New Yorku či Berlíne, ale keď sme na Slovensku, je ním Snina.
Od svetobežníka ako ste Vy je zvláštne počuť takéto vyznanie.
- Áno, ja som veľmi internacionálny človek, mám kamarátov medzi Židmi, Arabmi, Číňanmi. Som presvedčený, že ľudia musia hľadať cestu k porozumeniu a tá vedie cez vzájomné spoznávanie sa. Ľudí, kultúr, národov. Prídete do hociktorého štátu vo svete a zistíte, že o Slovensku nič nevedia. Poviete im Slowakei a oni odpovedia aha, Havel, Dubcek. Ešte si spomenú na Karla Gotta a na krčmu U Fleku. Slovensko si mýlia so Slovinskom a o Dubčekovi si myslia, že bol Čech. Chcem tým povedať, že treba sa pozerať do budúcnosti, hľadať porozumenie s každým, vyslať svetu o Slovensku pozitívnu informáciu. Patrím k ľuďom, ktorí sa o to usilujú a som rád, že sa mi to občas aj podarí. To však nič nemení na tom, že v Snine sa cítim doma.
- Napriek všetkému, ako si vykompenzujete stratu zo sninského výtvarného festivalu?
Nie je to tak, že my zarobíme niekde inde a investujeme do Sniny. To by sme boli veľmi zlí podnikatelia. My sme organizátori kultúry a festivaly organizujeme za peniaze mnohých partnerov. Dokonca tento rok po prvý krát festival finančne podporil aj Karpatský eeuroregión, v rámci svojho programu Výtvarné umenia ako súčasť dialógu a spolupráce medzi kultúrami Karpatského euroregiónu. Prispeje trochu aj mesto a všetko ostatné iní sponzori. Umelci namaľujú obrazy a my ich vieme tak prerozdeliť prosperujúcim firmám a partnerom, že tí na budúci rok zase s nami do toho pôjdu. Ľudia, ktorí majú vzťah k umeniu, ku kultúre, žijú však po celom Slovensku. My máme tú schopnosť nájsť ich a správne osloviť. Preto sponzormi nášho festivalu sú firmy a organizácie z celého Slovenska.
- Aké aktivity plánujete pre najbližšie obdobie?
Samozrejme deviaty festival a po ňom, na desiaty chceme pozvať všetkých, ktorí sa zúčastnili všetkých predchádzajúcich ročníkov. To by bola plejáda ľudí z celého sveta. Chceli by sme rozšíriť na Slovensku náš nový projekt, ktorý v Čechách už beží a stretol sa s veľkým ohlasom. Je ním obrazová poukážka, obdoba kedysi obľúbených knižných poukážok. Človek si kúpi obrazovú poukážku, vo forme katalógu, kde je tridsať obrazových reprodukcií. Poukážku podaruje, alebo sám si vyberie jednu z tých reprodukcií a ešte sa dostane do zlosovania. Môže vyhrať obraz-originál, alebo auto, alebo dovolenku s Fischerom a tak ďalej. Súčasne je to aj humanitárny projekt. Z každej poukážky odvádzame 10 korún na humanitárne účely.
Média v týchto dňoch pretriasajú vašu svadbu v lietadle. Mala symbolizovať vaše svetobežníctvo alebo extravaganciu?
- Poviem vám presne. Pred piatimi rokmi a dvomi mesiacmi, keď som sa zoznámil s mojou manželkou, s ktorou som sa včera oženil, povedal som jej: "moja drahá Alenko, keď sa s Vami raz ožením, bude to v deň mojich päťdesiatin. A tie som mal v stredu a vtedy som musel služobne do Sniny, aby sme otvorili festival. Ako to teda urobiť? Ráno sa oženiť a rýchle utekať do Sniny? A tak sme to zorganizovali v lietadle. České aerolínie boli veľmi ústretové i starosta Prahy 13. Všetko išlo ako po masle a do Sniny sme prišli načas. Nič viac a nič menej v tom nebolo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
