Za vydieranie, vyhrážanie, oháňanie sa pištoľou a ručným granátom, si trio mladých mužov vyslúžilo podmienky, zvyšní traja, basu
Marcela GÁLOVÁ
Na sklonku uplynulého týždňa bola na trestnej lavici Krajského súdu v Košiciach poriadna tlačenica. Tiesnilo sa na nej sedem obžalovaných, a to im ešte chýbal ôsmy parťák Štefan M., ktorý bol kvôli inej trestnej činnosti, vylúčený na samostatné konanie. Mládencov a mužov vo veku od 17 do 33 rokov, uznal v apríli tohto roku senát Okresného súdu v Trebišove vinnými z vydierania a obmedzovania osobnej slobody. Dopustili sa ho ako organizovaná skupina, navyše so zbraňou a vyslúžili si tak nasledovné úhrnné tresty: Jozef E. 3 a pol roka, Július T. a Milan Z. po 2 roky a štyri mesiace basy,mladistvý Maximilián M. dostal 15 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov, Roland S. a Ladislav G. po 24 mesiacov s podmienečným odkladom na 3 a pol roka. Proti verdiktu sa odvolali obžalovaní aj prokurátor.
Mraky nad hlavami odsúdených sa začali zbiehať v marci 1999. Podpísal sa pod ne kšeft s vozidlom Nissan Patrol 2,8 TD, ktorý chcel predať istý Košičan na Ukrajinu. O sprostredkovanie kúpy požiadal Rolanda S., ktorý mal kamaráta Ruda a ten zas poznal podnikateľa Jána O. Stačil jeden telefonát a hneď na druhý deň sa za ním spolu vybrali do Jasenova, aby si džíp mohol poobzerať. Predávajúci trvali na tom, že kupec musí byť Ukrajinec alebo Rus. Cena džípu bola stanovená na 13 tisíc dolárov. Ján sa nakontaktoval na Ukrajinca Voloďu, ktorý raz-dva našiel kupca. Predaj nissanu sa uskutočnil 5. marca 1999 na Zemplínskej šírave... Ján O., Voloďa a kupec, tam podľa dohovoru čakali na príchod Košičanov, ktorí mali džíp priviezť. Prišli na dvoch autách. Jedným bolo čierne BMW 325 M kupé a druhým džíp, čo chceli predať. Kupec si prezrel auto aj doklady a zistil, že je o rok staršie, preto vyhlásil, že zaplatí o dve tisícky USD menej.
Trval tiež na tom, že si nissan prevezme až na ukrajinskej strane. Peniaze zveril Voloďovi a odišiel s tým, že len čo auto doma prevezme, telefonicky potvrdí príjem, a jeho krajan zaň zaplatí. Džíp prevážala na Ukrajinu osádka, ktorá s ním prišla z Košíc, ale už s vodičom, ktorého priviedol Voloďa s kupcom… Prešibaní Ukrajinci so všetkými vybabrali. Voloďa, pod zámienkou, že ide objednať slivovicu svojim slovenským priateľom, zdúchol aj s dolármi, ktorými mal za džíp zaplatiť.
"Vedel som, že je zle. Sedel som s priateľom v reštaurácii Orion v Michalovciach, kde asi o hodinu neskôr, zaparkovali modrá Toyota a Mercedes s košickými evidenčnými číslami. Vystúpili z nich ôsmi muži s dohola vystrihanými hlavami. Prišli k nášmu stolu a tvrdo ma upozornili, aby som nerobil problémy a šiel s nimi. Nemal som na výber. Posadili ma na zadné sedadlo auta. Spolujazdec vodiča vytiahol pištoľ a spýtal sa ma, či si uvedomujem, čo som narobil, čo ma čaká… Vyhrážal sa mi, že je koniec celej mojej rodine, a že mi hneď prestrelí kolená. Ten, čo sedel pri mne, ma udrel lakťom do tváre. Hovoril, že keď prídeme do Košíc, tak mi dá vykúriť ´pero´ jednému buzerantovi, čo sa práve vrátil z basy… Potom mi Rolo, ktorého som poznal, dal do ruky mobil, aby som zháňal peniaze, že ma to môže zachrániť," opísal Ján O. situáciu, do ktorej sa dostal.
Ako náhradu za nevydarený kšeft mal zaplatiť 400 000 korún. Ján obvolával známych, čo by mu mohli požičať, ale márne. Keď prišli do Košíc, dali mu na hlavu kuklu a odviezli ho pred starý blok a potom do bytu, kde na nich čakali dvaja muži a pištoľník z auta opäť vytiahol zbraň. Posadili ho na stoličku, dali mu mobil, aby telefonoval… Medzitým tam prišiel aj vodič džípu, ktorý ho dopravil na Ukrajinu. "Vynadal mi, že som ich vystavil hroznému riziku, že ich tam mohli zabiť. Rozčuľoval sa, že na Ukrajinu už previezol vyše 20 áut a nikdy neboli problémy. Tvrdil, že džíp prevzali Rusi a jednému z nich musel dať aj môj mobil, ktorý som mu pred cestou požičal," uviedol Ján O. Peniaze sa mu však nepodarilo zohnať ani po tom, keď ho pustili domov a tak mu dali na to štyri dni. Nevidel iné východisko, ako požiadať o pomoc políciu. Muži zákona zabezpečili peniaze a Jánov dom, v ktorom ich vydieračom odovzdal, mali pod dohľadom. Tak sa stalo, že v sieti, ktorú nastražili, uviazli Štefan, Rudo, Rolo, Laco a Albert. Ich ďalší traja kumpáni, šéfa skupiny, Jozefa E., nevynímajúc, zadržali pri obci Svinica.
Obžalovaní sa k spáchaniu uvedeného skutku nepriznali. Usvedčil ich však z neho nielen Ján O., ale aj svedkovia, ktorých žiadal o požičanie peňazí. Nezvratným dôkazm je i 19 nahrávok odpočúvaných telefonických hovorov, z ktorých je jednoznačné, kto všetko sa na akcii podieľal, kto komu aký odkaz, informáciu, či príkaz odovzdal. K identifikácii páchateľov prispela i vykonaná rekognícia a opoznávanie osôb podľa fotografií. Ján O. sa nezúčastnil pojednávania pred senátom Okresného súdu v Trebišove. Zrejme mu to nedovolil strach z vydieračov, lebo v mieste bydliska sa už dlhý čas nezdržiava. Z výpovede jeho manželky vyplynulo, že o vydieraní vedela. "Neznámy muž sa aj mne telefonicky vyhrážal podpálením domu, ak manžel nezaplatí 450 tisíc a za každý deň omeškania ďalších 50 tisíc korún. Báli sme sa, preto som sa pokúšala zháňať peniaze i ja... Mali sme strach, skrývali sme sa..." uviedla svedkyňa.
Jozef E., Štefan M. a Milan Z., sa zodpovedali pred súdom aj za vydieranie Aurela V., majiteľa klubu Kotva v Košiciach. "Nútili ma k tomu, aby som im v pravidelných mesačných splátkach platil 6 000 korún, akože za ochranu. Ublížením na zdraví, vyhodením baru do vzduchu a mojou likvidáciou, sa mi najprv vyhrážal Z. Neskôr sa mi v hoteli Šport vyhrážal Jozef E., že ak nebudem platiť, pripevní mi lepiacou páskou na ruku granát… Milan Z. mi o ňom povedal, že je vodca skupiny, a je podriadený najvyššiemu šéfovi Fadilovi Pasjačovi (ten bol vlani zastrelený - pozn. red.). Boli s ním aj Štefan M. a Milan Z.," opísal v prípravnom konaní počínanie trojice Košičanov poškodený. Pod tlakom vyhrážok vydieračom postupne vyplatil 50-tisíc korún, ktoré od neho zinkasoval Milan. Tým sa však jeho kalvária neskončila.
Koncom apríla 1999 v čase, keď už hlavný šéf vydieračov po policajnom záťahu v Jasenove skončil spolu s ďalšími komplicmi vo vyšetrovacej väzbe, si Milan zavolal majiteľa Kotvy na pohovor do jedného bytu. "Povedal mi, že šéf skupiny Jozef E. je vo väzbe, a že súrne potrebujú peniaze na úplatky, aby ho odtiaľ prepustili. Hovoril, že zbierajú peniaze od podnikateľov a preto mám zaplatiť 30-tisíc," vypovedal Aurel V. Darmo sa vyhováral, že peniaze nemá. Milan chodil v spoločnosti dvoch kumpánov a po opätovných vyhrážkach, že ho zabijú, a vyhodia mu podnik do vzduchu, im postupne vyplatil 40 tisíc korún. Tento Košičan, kvôli odôvodneným obavám o svoj život, bol zaradený do programu chráneného svedka, z ktorého bol prepustený v novembri lanského roka.
Vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu jednotlivých trestných činov, spôsob, akým boli vykonané, trestné registre i doterajší život obžalovaných, no najmä mieru zavinenia, ich Okresný súd v Trebišove uznal vinnými v zmysle obžaloby a uložil im podmienečné aj nepodmienečné tresty. Dôkazy o vine chýbali len v prípade Rudolfa B., ktorého súd oslobodil. S týmto verdiktom sa stotožnil aj senát Krajského súdu v Košiciach, odvolania obžalovaných aj prokurátora, ktorý žiadal prísnejšie tresty, zamietol ako neodôvodnené. Rozsudok je právoplatný.
Ilustračné foto: Judita ČERMÁKOVÁ
foto do čísla - utorok - ukrajinská hranica JUDY
Autor: SÚD
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
