červený taraflexový povrch. Hoci pre našich daviscupových reprezentantov tento povrch nie je žiadnou novinkou, slovíčko zvykali, je tu na mieste. Napokon, kto mal možnosť sledovať Jána Krošláka pri tréningu, nemohol nepostrehnúť, že z povrchu nemá dvakrát dobrý pocit.

"Je veľmi nekvalitný, to je moja jediná charakteristika. Pod povrchom je nerovný, nekvalitný podklad a v podstate sa s tým nedá nič spraviť, aby sa vyrovnal. Pre mňa je to sklamanie. Človek musí veľa improvizovať pri úderoch. Pripraví sa na úder, má určitý plán, čo by chcel zahrať, žiaľ, musí ho zmeniť, lebo loptička zle odskočí. Musím dávať stále veľký pozor a nesmiem podceniť žiadnu loptičku, lebo môže zle odskočiť."

Hovorí sa však, že tento povrch by mal hrať nám do kariet.

"Myslím si, že pre nás nie vôbec žiadnou výhodou. Čo sa týka percentuálneho vyjadrenia výhody povrchu nám a Čilanom, je to 50:50. Podľa mňa je povrch dosť pomalý, mohol by byť aj trochu rýchlejší. To sa však nikdy nedá dopredu určiť, veľa záleží na podklade, aký bude. Teraz už nie je čas na nejakú zmenu."

Poďme k Čiľanom. Riosa zvlášť netreba predstavovať, dvojka Massu sa v peknom svetle ukázal na US Open.

"Bude to ťažký zápas. Veľa bude závisieť od momentálnej formy hráčov a ako si Čiľania privyknú na tento povrch, lebo prídu dosť neskoro."

Čo očakávate od prešovského publika, ktoré predsa len zažije tenisový krst na takejto úrovni?

"Nič výnimočné. Očakávam len, že príde dosť divákov a budú povzbudzovať, tak, ako sa na Slovákov patrí."

Po predchádzajúcom stretnutí Davis Cupu Slovensko Rusko (2:3), ste na turnajoch veľa vody nenamútili a klesli ste až do tretej stovky svetového rebríčka (268.). Čím to je?

"V podstate je to život každého profesionála raz je hore, raz je dole. Tento rok bol pre mňa tým horším, no neklesám na mysli, veľa trénujem, v tomto smere nemám žiadne výčitky svedomia, všetko odovzdávam tenisu a verím, že opäť príde úspešné obdobie."

Bola to vaša doterajšia najväčšia hráčska kríza?

"Určite. Za posledných osem rokov, bude tento asi najslabším. Uvidíme, ako to pôjde ďalej, no pokiaľ ma tenis baví, tak ho hrám. Momentálne ma tréningu hrám dobre, ako predtým a čakám, kedy sa to odzrkadlí v zápasoch."

Prakticky ste len bojovali v turnajových kvalifikáciách, až teraz naposledy v Taškente ste prebojovali aj cez 1. kolo hlavnej súťaže, keď ste vyradili Švajčiara Kratochvíla. Nastane po Taškente zlom a obrat opäť k lepšiemu?

"Takto nerozmýšľam. Dôležité bude, aby som bol zdravý, mal elán do tréningu a všetko príde. Jedno kolo ešte nič neznamená. Obrat bude vtedy, keď vyhrám nejaký turnaj."

Uzbekistan zďaleka nie je tenisovou krajinou. Čím to je, že v Taškente majú taký turnaj (dotácia 550 000 dolárov), na ktorý chodia hráči svetovej triedy?

"Samozrejme, najdôležitejšie sú peniaze, to znamená, že hoci nemajú žiadnu minulosť a v krajine nemajú svetových hráčov, majú peniaze a tie im dovolia zavolať a zaplatiť si kvalitných hráčov. Zákulisie turnaja držia v rukách Izraelci, ktorí usporadúvajú tento turnaj. Taškentské podujatie je namiesto turnaja v Tel Avive, ktorý sa hral dlhé roky. Uzbekistanci odkúpili tento termín, ale turnaj organizujú tí istí ľudia. V podstate je to jediná dôležitá športová akcia v celej krajine. Pre nich to má veľký význam, preto je zo i pod záštitou prezidenta podujatie sa volá President´s Cup. Aj u nás by sme mali financie na takýto turnaj, myslím si však, že je rozumnejšie, keď sa financie investujú do iných oblastí. Netrúfam si povedať, či by u nás malo význam zorganizovanie turnaja takéhoto kalibru."

Pre našinca je Uzbekistan absolútne neznáma krajina. Je vôbec nejaká možnosť vyjsť si do mesta za nejakými atrakciami?

"Nie je. V Taškente pre nás existujú len kurty a hotel.. Pár dobrodruhov vypadne niekde na diskotéku, alebo do baru, ale naozaj ide o dobrodruhov. V Uzbekistane je však pomerne dosť bezpečne. Oproti Slovensku je táto krajiny omnoho bezpečnejšia, lebo kriminalita sa tam trestá veľmi vysokými trestami. Viem, že napríklad za krádež akéhokoľvek charakteru sú tam dosť vysoké ´pálky´ nad 10-15 rokov! Pravdu povediac tieto krajiny v Ázii sa mi nepáčia. Vari jedine Hongkong má v sebe anglický štýl, takže sa dá vyjsť hocikde a je tam veľmi dobre. Ostatné krajiny India, Čína to sú štáty, o ktorých ja hovorím, že kto je u nás na Slovensku nespokojný, nech tam ide na mesiac. Myslím si, že veľmi rýchlo a s radosťou by sa vrátili späť na Slovensko."

Keďže Uzbekistan susedí s Afganistanom, na ktorý si USA po teroristických útokoch brúsia zuby, bol tam nejaký stav vyššej pohotovosti. Pociťovali ste niečo v tejto súvislosti?

"Žiadny takýto stav tam nevládol, ale ja som to pociťoval a veľmi rýchlo som chcel odtiaľ vypadnúť. Domino mi k tomu pomohol."

S Hrbatým ste sa stretli v zápase 2. kola. Prvý set ste s ním prehrali po vyrovnanom priebehu 5:7, druhý set už bol jednoznačnejší 1:6...

"Nebudem sa vyhovárať, prečo som prehral, ale mal som trochu bolesti chrbta. Opaľoval som sa, potom na tréningu ma prefúklo a odniesli si to kríže. V prvom sete som bojoval, ale za stavu 5:6 ma brejkol na 5:7. V druhom sete som v podstate nebojoval. Povedal som si, že idem domov."

Osamu bin Ladína ste tam náhodou na okolí nestretli...

"Nie a pozdravujem ho. Prajem mu príjemnú budúcnosť v najbližších dňoch. Dlhú ju však mať nebude...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.