tréneri, funkcionári, diváci, svoje si povedali aj hráči. Niektoré z myšlienok sa dostali i do žurnalistických blokov, či na diktafóny. Na Mareka Rodáka (na fotografii), sme museli dlhšie čakať. Aj preto, že si dával do poriadku zranený členok. "Na tréningu mi ho nechtiac priľahol spoluhráč, bolí to, ale keď to zafixujem, môžem chytať. V žiadnom prípade som nechcel chýbať v bráne v tomto stretnutí," rozhovoril sa ochranca košickej svätyne.
Boli sme zvedaví, ako náprotivok prešovského Trančíka hodnotí jeho vynikajúci zákrok v závere merania síl po prudkej strele Urbana? "Bolo to reflexívne, pre Trančíka bolo šťastím, že lopta nešla kúsok mimo neho. V opačnom prípade by asi sotva mal šancu úspešne zasiahnuť."
Aj Marek sa v niektorých momentoch vyznamenal. Hlavne v situácii, keď ho ohrozoval domáci Šlahor. "Ocitol sa sám predo mnou, mohol robiť kľučku, mohol ma prehodiť. Včas som však vybehol, vykryl som priestor na streľbu, nemal loptu kam poslať, iba do mňa." Rodák si napochytre nevedel spomenúť, koľké derby vo svojej kariére absolvoval. S atmosférou bol však na výsosť spokojný, úroveň zápasu v druhom polčase gradovala. Aj diváci sa pričinili o dobrú kulisu. "Chytalo sa mi veľmi dobre, brankár potrebuje pravú futbalovú atmosféru, vtedy sa mu dýcha oveľa lepšie, ako keď sú mĺkve tribúny. Čosi podobné som predtým zažil v domácom stretnutí so Slovanom, to boli tiež fantastické momenty. Bodaj by sme mali plné tribúny stále, aspoň by nás to zakaždým ešte viac vybičovalo k maximálnemu výkonu."
Už veľmi dlho Košičania nepokorili Prešovčanov, hoci sa o to uplynulú sobotu usilovali zo všetkých síl a aj sa ujali vedenia. V čom to bolo, že nakoniec snaha vyústila iba v remízu? "Boli sme jednoznačne lepší, len škoda, že sme nedali o gól viac. Boli sme častejšie pri lopte i v ofenzíve, viackrát sme ohrozovali prešovskú bránu, hoci vyložených možností až toľko nebolo.Na druhej strane tiež Prešovčania pohrozili. Neraz však derby nemá nielen favorita, ale ani víťaza. Mne osobne však stretnutia na prešovskom trávniku vychádzajú a málokedy som tu prehral." Samozrejme, Rodák nerád bude spomínať na zásah Prešovčana Šestáka, ktorý stanovil konečný výsledok. "Domáci útočník sa dostal predo mňa, predvídal som to, urobil som krok dopredu a vtom Šesták vystrelil. Bola to nie príliš prudká strela, ale dobre mierená, navyše po zemi. Nečakal som ju, okrem toho mi ušla noha a už som na loptu nedočiahol. Nevylučujem ani to, že to bol tečovaný pokus. Tento zásah ma mrzel i preto, lebo som si myslel, že odídem s čistým štítom. Šesták je ale nevyspytateľný, treba si naňho dávať pozor." Viackrát však diváci nadobudli dojem, že obrana 1. FC nestačila s dychom pri atakoch strelca prešovského gólu. I Rodák upozorňoval spoluhráčov, aby ho držali na dištanc, lebo predpokladal apetít tohto dravého mladíka. "Je individuálne veľmi dobre vybavený, o tom niet pochýb. Aj preto som prízvukoval i Ferovi Hancovi, aby zdvojoval pri obranných zákrokoch spoluhráčov."
Marek Rodák netajil, že po Kubesovom góle si už myslel, že tigri neprídu o víťazstvo. Cítil sa v pohode a mal tušenie, že neinkasuje ani raz. Stalo sa, no napriek tomu košický gólman zanechal veľmi dobrý dojem.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
