odštartovali pravidelnú Rallye-Opatovská s podtitulom "Žiť na plný plyn". Celú akciu pomohla zorganizovať škola pre telesne postihnuté deti, z ktorej prihlásení záujemcovia nasadli do súťažných áut, vedených osobnosťami kultúrneho, spoločenského a miestneho oceliarskeho života.
Je jasné, že deti mali i vďaka sprievodnému kultúrnemu programu o "vzrúšo" postarané, ale ako celé dianie vnímali slávni protagonisti, ktorí v tento deň plnili funkciu vodičov?
"Som tu po prvýkrát. V Bratislave ku mne prišiel Jožo (Pročko), schmatol ma za rukáv, že vraj 'poď so mnou do Košíc'. Takže vlastne vôbec neviem, o čo tu dnes ide, ale určite pôjde o dobrú vec. Ja sa vôbec rád zúčastňujem podobných akcií," povedal nám Ivan Vojtek "šacujúc" pridelené auto. Všetky deti, ktoré v ten deň jazdili, sú handicapované a to telesne. Na otázku, kedy sa cíti byť handicapovaný Ivan Vojtek, odpovedal: "Hmmm, keď človek narazí na väčšieho blbca ako je sám," smeje sa herec a humorista, ktorý sa považuje za celkom dobrého vodiča, dokonca pravidelne počúva "Pozor, zákrutu" a z oblasti motoristického športu má kopu kamarátov. No a čo hovorí na skĺbenie motorizmu a telesne postihnutých? "Pánbožko týmto ľuďom síce niekde ubral, ale niekde pridal. Ono sa to vždy nejako vykompenzuje. Majú svoj svet a ja ich beriem ako normálnych životných partnerov. Veď sú súčasťou tohto vesmíru tak ako my, nie? A keď to už mám povedať, vždy mám radšej telesne postihnutých ako tých duševne. Myslím tých pablbcov, ktorých je medzi nami strašne veľa a snažia sa nám riadiť život," dokončil Ivan Vojtek.
"Cítim sa byť handicapovaný, keď vidím, ako napríklad niekto super skáče do vody a ja to neviem, vtedy sa cítim trápne. Alebo keď vie niekto dobre hrať šach, či hovorí po anglicky, pritom ja som v tomto veľmi slabučký," kontroval kolegovi Jožo Pročko, ktorý sťa vodič keď treba, jazdí rýchlo, keď treba pomaly a keď vzadu sedia jeho dve deti Miško a Zuzka, je veľmi striedmy a na ich radosť na ostatných vodičov rád zatrúbi a počastuje ich nadávkami. "Je to zábava, celá dnešná akcia. Nejde o to, o aké deti ide, proste ide o radosť," dokončí Jožo.
"Keď existuje nejaký problém, niečo ma trápi a ja neviem ovplyvniť jeho riešenie," odpovedá na otázku, kedy sa cíti byť handicapovaná, Aneta Parišková. Ako dodáva, za handicap považuje i nedostatok znalostí, ktorý keď ju zaskočí, v momente sa obklopí množstvom kníh z danej oblasti. Na Rallye sa Aneta zúčastnila už po druhýkrát, vo vodičských zručnostiach sa medzitým stihla i zdokonaliť, keď sa jej v Bratislave podarilo zvíťaziť v jazde zručnosti.
"Dnes jazdím na krásnom športovom mercedese, ktorý má jedinú chybu, že nie je môj (smiech). Napriek tomu, že má veľa airbegov, budem jazdiť opatrne, lebo cesty sú mokré a na palube mám deti," sľúbila Aneta pred odjazdom.
A ako hodnotí štvorročnú tradíciu Rallye-Opatovská gestor celej akcie, spevák Erik Aresta? "Bohužiaľ, dnes sa už nemôžem zaoberať prípravou tohto podujatia tak ako kedysi, lebo žijem v Prahe. Momentálne cítim akurát radosť z toho, že tak ako to na začiatku išlo ťažko, dnes to už ide samo, dokonca aj čo sa týka sponzorov," pochválil akciu Erik. Svet áut mu hovorí veľa, no má za sebou zopár nehôd, po ktorých už dnes jazdí rozumne a viac sa bojí nezodpovedných ostatných vodičov na vozovke. "Ja si robím stále srandu zo svojej výšky a práve v takýchto situáciách ako je dnes, si uvedomím, aký som trápny, že sa zaoberám takými malichernosťami," dodal na margo handicapu.
V rýchlych autách však deti určite žiaden handicap necítili. Zvlášť prvé tri víťazné tímy, ktoré zozbierali zaujímavé ceny. Tentoraz bodovali oceliari nad umelcami. Ako prvá skončila posádka U. S. Steelu pod vedením Ing. Ferenčáka, druhú priečku obhájili deti, ktoré sa viezli s moderátorom Rock FM rádia Ľubom Černákom a do tretice sa umiestnil hovorca U. S. Steel Jozef Marko so svojimi zverencami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
