ministrom školstva Milanom Ftáčnikom diskutovali o už 160. verzii návrhu zákona a ani tá zrejme nie je konečnou. Podľa doterajších informácií má minister Ftáčnik predložiť zákon na prerokovanie do vlády 26. septembra a už 1. októbra o ňom bude hlasovať parlament. Vysokoškolská obec očakáva, že začne platiť od januára 2002.
Ako zdôraznil prorektor pre vedu a doktorandské štúdium na Prešovskej univerzite (PU) Vladimír Leško (na obr.), ak sa neschváli, reforma vysokých škôl sa zabrzdí minimálne na dva až tri roky, čo je pri súčasnej dynamike rozvoja obrovská strata. "Pokiaľ zákon bude schválený, radikálna zmena nastane v majetku a hospodárení univerzít. V návrhu totiž je, aby hnuteľný a nehnuteľný majetok prešiel do ich vlastníctva. Doteraz boli univerzity len v pozícii užívateľov štátneho majetku. Viacerí rektori upozornili na problém s vysporiadaním majetku, lebo objekty často patria štátu, ale pozemky rôznym vlastníkom. V tej súvislosti minister školstva navrhol prechodné trojročné obdobie na vysporiadanie, ale napokon prešiel variant s ročnou lehotou," vysvetlil nám prorektor Leško a dodal, že PU má oproti iným univerzitám výhodu v tom, že po odčlenení od košickej univerzity má vysporiadaný majetok na 99 percent.
Upozornil tiež na ďalší problém a tým je odmeňovanie vysokoškolských učiteľov. Netajil ani svoj príjem a zdôraznil, že ako profesor odmeňovaný v najvyššej platovej kategórii má hrubý príjem 14 500 korún. "Pre mladého človeka nemôže byť motiváciou, keď zistí, že ak bude robiť 30 rokov na vysokej škole, možno sa dopracuje k takémuto príjmu. Uvedomuje si to aj minister a chce urobiť podobnú tabuľku, ako majú zdravotníci. Len nás nechce dostať do takej slučky, že zvyšovanie platov musí ísť cestou prepúšťania. Tabuľky by mali garantovať minimálne mzdy učiteľov. Nový zákon tiež umožní rozvíjať podnikateľské aktivity, hoci humanitné fakulty budú mať zložitejšiu situáciu ako povedzme technické," uviedol k perspektívnym východiskám.
Dotkol sa tiež otázky doktorandského štúdia ako najvyššej formy v súvislosti s tým, že v zákone je aj klauzula, podľa ktorej môže takéto vzdelanie za určitých podmienok udeliť aj iná externá inštitúcia. V našich podmienkach napríklad Slovenská akadémia vied. Aj proti tomu vyslovili rektori pripomienky. Argumentovali podmienkami Európskej únie, ktoré jednoznačne deklarujú doktorandské štúdium ako najvyššiu formu vysokoškolského štúdia.
Ešte výraznejším neuralgickým bodom zákona je vzťah rektor - dekan. Napokon, prax ukázala, že mnohí dekani fakúlt počas zahraničných stáží chceli podpísať dohody o spolupráci. Lenže v Európe sú partnermi len univerzity a zmluvy sú možné len na úrovni rektorov. "Západný typ univerzít jasne deleguje právnu subjektivitu univerzity smerom k rektorovi, ktorý nesie zodpovednosť a mal by mať aj všetky práva. Dnes je to tak, že rektor nesie zodpovednosť, ale nemá všetky práva. Právna subjektivita je totiž na fakultách. Tento stav treba zmeniť, hoci fakulty sa ho snažia konzervovať. Súvisí to aj s kreditným systémom, ale pokiaľ nebude právna subjektivita na univerzite, systém nemôže fungovať. Fakulty si totiž budú vždy robiť akési čínske múry, aby si zachovali len to, čo chcú. Dnes to rektor nemôže z hľadiska svojich kompetencií ovplyvniť a pritom tu nejde o vzťah úradníkov, ale predovšetkým o študentov. O to, aby sa neblokovali ich možnosti," konštatoval.
Zaujímal nás tiež toľko diskutovaný problém platieb za vysokoškolské štúdium. Verejnosť argumentuje, že bezplatnosť je garantovaná Ústavou SR, ale vysokoškolská obec má iný názor. Ako pre náš denník povedal prorektor Leško, nie je to tak. Garancia platí pre základné a stredné školstvo a v prípade vysokých škôl je podmienená možnosťami štátu a univerzít. Pritom minister Ftáčnik chce predložiť návrh na bezplatné štúdium. Rektori však majú silné argumenty. Žiadajú platby aspoň za štúdium popri zamestnaní, lebo len vďaka týmto príjmom sú univerzity schopné ako-tak prežívať.
Dôležité bude stanoviť hornú hranicu poplatku a ak pôjde napríklad o 5-tisíc korún za semester, bude to predstavovať isté východisko. "Pokiaľ parlament schváli nespoplatňovanie, celý systém sa rozsype. Nikto z učiteľov nebude chcieť učiť v čase svojho voľna, ak ho univerzita nezaplatí za nadvýkon. Napokon, vždy je tu možnosť študentom v zlej sociálnej situácii školné odpustiť."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
