zaspievala aj Jarmila Šuláková, ktorá nám po koncerte povedala, že ju "stále baví hrať s týmito príjemnými mladými ľuďmi". Nielen o J. Šulákovej sme sa pozhovárali s lídrom Fleretu, gitaristom Zdenkom Hrachovým.

* Ako ste vlastne došli na takú výbornú nielen speváčku, ale doslova frontmanku, akou je Jarmila Šuláková?

- Je to už veľmi dávno. Jednak Jarmila je už dáma trošku v rokoch, čo každý vie, a keď sme jazdili na Porty, niekedy v rokoch 83, 84, tak tam spievali rôzne speváčky. To sa nám páčilo. Vtedy sa mi vybavilo, že mama mi púšťala Jarmilu Šulákovú. Nevedel som ani, či žije, koľko má rokov, už vtedy som ju bral ako legendu. Pritom nebola nejako stará, lež ja som si ju pamätal len z rozprávania otca, že prišiel na Valašsko, otočil rádio a tam spievala "Šuláčka". Keď som potom šiel za hokejistami do Vsetína, tak mi povedali, že Jarmila býva neďaleko a už nespieva. Hovoril som si: "Je to možné? Taká baba, taká speváčka a nespieva?" Našli sme odvahu a ponúkli jej spoluprácu na jednu pesničku. Zistili sme, že táto pani má síce svoje roky, ale myslením je o tridsať rokov mladšia, fyzicky i psychicky. Takže s nami začala jazdiť na koncerty.

* Koľko už je to rokov?

- Spolupráca začala pred ôsmimi rokmi. A robíme asi sto koncertov za rok, jazdíme i na Slovensko, do Poľska, Maďarska a sme nadšení.

* Na Morave je silná konkurencia skupín, je tam Hradišťan, AG Flek, Redl s kapelou. Existuje medzi vami rivalita?

- Nie, skôr naopak. Zo všetkými spomenutými kapelami spolupracujeme, s Vlastom Redlom, ako je známe, sme urobili niekoľko platní. Na našej prvej máme mraky textov od neho, druhú Vlasta produkoval a nahrával gitary. Ja som spoluautorom jeho piesní Večer křupavých srdíček, či Sbohem galánečko... V žiadnom prípade by som teda o rivalite nehovoril. Naopak, pomáhame si, stretávame sa, navzájom sa podporujeme. Hocikedy si zahráme s Hradišťanom, či Vlastom Redlom, všetky vymenované kapely sú podľa mňa hegemónmi našej valašskej kultúry, ktoré si vážime.

* Pred niekoľkými rokmi vyšla v jednom českom časopise recenzia na platňu Fleretu s Jarmilou Šulákovou, kde vás dosť "natreli", že je to suchá a nevýrazná muzika. Pritom z pódia to vyznelo až príliš živo. Stretli ste sa s viacerými takýmito rozporuplnými ohlasmi u kritiky či publika?

- Je to zaujímavá otázka, lebo naozaj hráme netypickú hudbu. Teraz dáva televízia program o histórii folku a country a sami sme boli prekvapení, že sme sa ocitli tam, medzi legendami, pričom nikto z nás nemá ani štyridsať. Do toho programu nás už zaradili ako legendu a vraveli, že sme boli jedni z prvých, ktorí začali koketovať s ľudovou hudbou v rámci bigbítu. Toto ma potešilo. No a práve keď sme vtedy s Jarmilou začali robiť takéto veci, ľudia na to neboli pripravení. Jarmilu Šulákovú poznali len z hrania s cimbálovkou. A keď sa otvorili hranice, začali tu jazdiť kapely hrajúce world music, až sa z toho pomaly stala móda.

* Je Fleret vôbec folk a country? Nielenže evidentne prekračuje hranice týchto žánrov, ale z pódia by sa dal pokojne charakterizovať aj ako punk, napríklad taký, ako hráva Pogues.

- Neviem. Pogues máme radi a prirovnávali nás už ku kdečomu. Pravdou je, že "výjazdový" Fleret s Jarmilou Šulákovou je trochu iný ako Fleret u nás v Českej republike. My hráme bigbít, chodíme po rockových kluboch, predskakovali sme Jethro Tull, hrávame na Noci plnej hviezd v Třinci. Fleret teda má dva "ksichty", z ktorých jeden je skutočne dosť rockový. Ten druhý je, neviem, nazvali to napríklad etno-folkrock. Hlavne sú to ale normálne pesničky, normálna muzika.

* Pochádzate z Vizovíc, Valašska, Moravy. Čo teda preferujete - slivovicu, víno alebo pivo?

- Pivo je dobré proti smädu, no určite mám rád slivovicu. Vo Vizoviciach sa skutočne páli v každej domácnosti a tohto roku sa urodilo... Pravdou však je, že v poslednom čase som zistil, že sa nedá "pařit" len tvrdý alkohol, takže sa skôr prikláňam k vínečku.

* Bolek Polívka ako valašský kráľ zažil v poslednej dobe puč, ktorý ho však z trónu nezosadil. Traduje sa však, že skôr má obavy, že ho z pozície svojej osobnosti môže ohroziť skôr Jarmila Šuláková ako akási valašská "kráľovná - matka". Koho teda považujete vy za svojho kráľa - Bolka Polívku alebo Jarmilu Šulákovú?

- Pred dvoma rokmi sme to niekde pustili s tou kráľovnou - matkou my, ono sa to chytilo a Valasi si uvedomili, že je to vlastne pravda. Bolek je niekde v exile pri Brne, Jarmila nevytiahla 72 rokov päty zo Vsetína. Takže preferujeme "kráľovnú - matku".

* On to s tou "kráľovnou - matkou" pred vami pustil už i Vlasta Redl...

- Kdeže. Stopercentne viem, že to vypustil náš huslista. Je však pravda, že ani na Bolka veľmi neútočíme, je to kamarát. Teda, či je na tróne Bolek alebo Jarmila, to je úplne jedno, hlavne aby sa tam nedostal nejaký naozajstný politik. To by bol "průšvih".

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.