nič nebráni správať sa tak, akoby už bolo členom Severoatlantickej aliancie. USA o našu podporu majú záujem, zatiaľ nie je bližšie určené, akú by mala mať formu.
Podporu Slovenska prisľúbil premiér Mikuláš Dzurinda na stretnutí s americkým charges d'affaires Douglasom Hengelom. Pri tejto príležitosti povedal i to, že sa budeme správať ako člen NATO. Dosiaľ naši predstavitelia hovorili najmä o prípadnom povolení preletov či o bližšie neurčenej logistickej podpore. Vojenskú podporu skôr vylučovali.
"Neviem si dosť dobre predstaviť, čo je Slovensko reálne schopné zvoliť. Žiadnu reálnu, bližšie špecifikovanú požiadavku sme nedostali," hovorí štátny tajomník ministerstva obrany Rastislav Káčer. "Môže ísť o poskytnutie vzdušného priestoru na prelety, o logistickú podporu na našom území, o politickú podporu pri schvaľovaní rezolúcie na valnom zhromaždení OSN. Môže to byť celá škála prostriedkov - od politických, diplomatických až po praktické vojenské prostriedky."
"Slovensko má, samozrejme, záujem správať sa ako štandardný štát," odpovedal na otázku, či sa reálne môžeme správať ako člen NATO. Pomoc aliancii a USA je podľa Káčera len výrazom príslušnosti k istému politickému a hodnotovému priestoru, ani nie tak preto, že kandidujeme za člena aliancie. "Uchádzanie sa o členstvo v NATO je len výsledkom toho, že sa cítime byť členmi tohto priestoru."
Akcie NATO, vykonané prípadne podľa článku 5 Washingtonskej zmluvy, môže Slovensko podľa Káčera podporiť, aj keď ešte v NATO nie je. Neznamená to však, že by štátu, proti ktorému aliancia zasiahne, muselo vyhlásiť vojnu. "Samozrejme, že nie. Myslím, že o vyhlásení vojny nikto neuvažuje, ani v prípade aliancie."
Na klasifikáciu zásahu, konkrétnej akcie v rade aliancie, si podľa Káčera treba ešte počkať. "Som presvedčený, že sa tým bude zaoberať i Bezpečnostná rada OSN."
Po novele ústavy môže i o vyslaní jednotiek rýchlo rozhodnúť vláda, pôvodne o tom musel rozhodovať parlament.
(fw)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
