zaregistrovali do futbalového klubu Hajduk a ozývali sa hlasy, že nastúpi za najpopulárnejší tím Dalmácie aj v predkole Ligy majstrov proti Ferencvárosu Budapešť. Nakoniec zostalo len pri slovách, ale pamätáme sa na viacerých športovcov z minulosti, ktorí reprezentovali svoje mesto, ba aj krajinu v dvoch odvetviach. U nás to boli napríklad kombinácie futbal hokej, alebo hokej tenis, basketbal hádzaná a pod. Pochopiteľne, fanúšikov upútali najviac hráči v najpopulárnejších športoch, ktorí privábili do hľadísk často vysoké návštevy.
V Bratislave bol Golonka známy ako vynikajúci hokejový reprezentant, ktorý zo začiatku hrával za Slovan aj ligový tenis. Kráčal tak v šľapajach Vladimíra Zábrodského z pražskej Sparty, ktorý neskôr emigroval do Švédska. Účastník MS´ 62 Titus Buberník, ktorý krátky čas hral futbal i za košickú Jednotu, si to rozdal zasa s ligovými basketbalistami. Známa brankárska legenda Teodor Reimann - trénoval krátky čas tiež Lokomotívu Košice - bol nielen futbalovým, ale dokonca raz aj hokejovým reprezentantom. Vždy však vynikal rukami na trávniku medzi žrďami, na korčuliach s hokejkou ako stredný útočník. Až v rokoch, keď začala príprava na ľade kolidovať s majstrovskými zápasmi na trávnikoch, sa v tridsiatke rozhodol zavesiť korčule na klinec. A toto rozhodnutie stálo za to, pretože Dodo, ako Reimanna fanúšikovia nazývali, to dotiahol až na MS´54 vo Švajčiarsku. Dlhoročný gólman Slovana bol však futbalovou výnimkou medzi mantinelmi, ak nerátame ďalšiu osobnosť MUDr. Ivana Chodáka, či Laca Pavloviča, ktorý obliekal hokejový dres v nižšej súťaži. Z nášho najpopulárnejšieho zimného športu si obúvali kopačky viacerí hráči. Medzi ligovou elitou sa často objavoval Vlastimil Bubník, ktorý sa stal reprezentačným obojživelníkom. Na ľade v drese brnianskej kométy doslova kraľoval, často hral v drese so štátnym znakom, získal cenné medaily, ale z hokejistov bol najlepším a najúspešnejším futbalistom. Za áčko nastúpil 11-krát a dal štyri góly. Aj jediný štart v olympijskom drese oslávil gólom. Do A-mužstva ho nominoval ako prvý A. Rýgr. Premiéru absolvoval 1. mája 1957 na štadióne Nian Park v Cardiffe, kde ČSR podľahla v kvalifikácii o postup na MS´58 vo Švédsku mužstvu Walesu 0:1. O poldruha mesiaca neskôr zažil v Brne pred 50 tisíc divákmi víťazstvo v kvalifikácii MS nad NDR 3:1, keď päť minút pred koncom svojím prvým gólom získal nášmu mužstvu vedenie 2:1. Cenným gólom i dobrou hrou si potom zabezpečil štarty vo Viedni s Rakúskom (2:2), v Lipsku s NDR (vyhrali sme 4:1), ale na MS v roku 1958 ho tréner K. Kolský nezobral. Zo zabudnutia ho vytiahol tréner R. Vytlačil 10. mája 1959, keď ho na kvalifikáciu I. neoficiálnych ME postavil v Bratislave proti Írsku. Naši vyhrali 4:0, keď tretí gól strelil jediný východniar v reprezentácii L. Pavlovič. Ďalšiu šancu dostal Bubník v Kodani, kde naši v kvalifikácii ME remizovali s Dánmi 2:2, ďalej vo víťaznom zápase s Rakúskom (4:0) v Prahe. Výkonmi však najviac žiaril v ďalších dvoch kvalifikáciách s Rumunskom, keď v Bukurešti sa pod víťazstvo 2:0 podpísal jedným gólom a domácu výhru nad týmto súperom pečatil na 3:0 v Bratislave už v 18. minúte. Ako jediný európsky hokejový reprezentant starého kontinentu štartoval aj na ME´60 vo Francúzsku, kde po prehre so ZSSR 0:0, bol to práve on, ktorý spolu s L. Pavlovičom strelili v zápase s Francúzskom gól a zaslúžili sa nielen o víťazstvo 2:0, ale aj o bronzové medaily! A to bola nie každodenná vec. Pravda, Bubník nebol v Brne sám, lebo štyri roky mu dosť úspešne v lige sekundovali aj ďalší známi hokejisti Danda, Prošek a Zamastil. V roku 1958 si v drese Slovana vyskúšal niekoľkokrát futbalové šťastie hokejista Jaroslav Michl a v 1966 raz aj hodonínsky rodák Václav Nedomanský, ktorý hrával za rezervu belasých, ale tréner Jozef Čurgaly ho vytiahol v čase, keď sa áčko v najvyššej súťaži začalo nečakane potápať. Zo strážcov pravidiel sa v oboch najpopulárnejších športoch uplatnil predovšetkým Josef Krňávek z Olomouca, ktorý bol medzinárodným rozhodcom vo futbale i v hokeji. Zaujímavé je, že najúspešnejší čs. arbiter medzi mantinelmi Ing. Rudolf Baťa sa po skončení aktívnej činnosti venoval funkcionárskej práci vo futbale. Ako generálny sekretár sa vypracoval u nás medzi najuznávanejších a najfundovanejších odborníkov, a tak nečudo, že pracoval aj v odborných komisiách UEFA. Darmo, sú ľudia, ktorí sa vedia presadiť na viacerých poliach. Aj tých niekoľko príkladov to neklamne potvrdzuje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
