brázdy, tiesňavou Čiernej hory medzi Roháčkou a Bujanovskými vrchmi do Margecian. Odtiaľ ďalej cesty smerovali okolo Hornádu na Spiš a tiež do Hnileckej doliny. Po tejto ceste prechádzali ľudia už v stredoveku peší, koňmo a postupne aj na konských záprahoch. Ešte začiatkom 15. storočia Cemjata mala svoje vlastné katastrálne územie, ale postupne aj ona podobne ako Zabíjaná, Ortáše a Vydumanec nadobudla charakter osady.
Osada Vydumanec sa nachádza juhozápadne od Prešova, na okraji Cemjatských lesov. Cez jej prostriedok dnes smeruje štátna cesta III. triedy k Margecanom. Osada dostala svojrázne pomenovanie - Vydumanec, čo je odôvodnené od slova "dumať", čo môže znamenať - rozmýšľať, uvažovať, rozjímať, alebo byť zádumčivý, hĺbavý, premýšľavý. Kedy takto osadu pomenovali, nikto presne nevie.
Vydumanec nikdy nemal svoje samostatné katastrálne územie a bol vždy buď súčasťou Malého Šariša, alebo Prešova. Aj história osady je poprepájaná s históriou týchto usadlostí. Šľachtické sídla tam neboli a preto tam ani nie sú historické pamiatky.
Začiatkom 14. storočia nastal v Prešove a jeho okolí prudký rozvoj remeselnej výroby, ktorá si zákonito vyžiadala aj rozvoj obchodu a dopravy. Až do 16. storočia sa uplatňovali len jednoduché formy takejto prepravy tovarov. Výraznejší posun v tejto oblasti nastal až v 16. storočí. Vtedy sa začali zakladať furmanské cechy a furmanstvom sa zapodievali aj jednotliví občania. Okolo ciest sa zriaďovali furmanské krčmy, pre služby furmanom a cestujúcim. Jedna takáto krčma sa zriadila pred takmer 400 rokmi aj na Vydumanci. V nej sa zastavovali a služby využívali rôzne vrstvy obyvateľstva, ktoré najčastejšie smerovali do mesta na povestné týždenné trhy a jarmok na sv. Vavrinca. V krčme sa najedli, napili. oddýchli a mnohí z nich tam aj prenocovali na pôjde krčmy a v stodole na sene, alebo slame.
V roku 1828 v osade okolo hostinca stálo šesť sedliackych domov v ktorých bývalo 56 obyvateľov. Postupne s rozvojom Prešova pribúdali aj tam domy s osadníkmi. V súčasnosti sa tam intenzívne rozširuje individuálna bytová výstavba a záhradkárske domčeky. V osade je dnes viac ako 70 domov s vyše 300 obyvateľmi. Okolo osady má byť presmerovaná výstavba diaľnice, čo podnieti ďalší rozvoj bytovej výstavby.
Z historických pamiatok na Vydumanci má najväčší význam práve spomínaná furmanská krčma, ktorá dnes ešte stojí uprostred osady pri štátnej ceste s číslom domu 16. V nej sa odohrávalo veľa veselých aj smutnejších príbehov, počas jej čoskoro 400 ročnej histórie. Keby krčma vedela rozprávať, veľa by sme sa dozvedeli, čo všetko sa tam udialo a aké úklady a sprisahania sa tam zosnovali. Niektoré príbehy až dodnes ostali vo vedomí ľudí osady a tých, ktorí toto prostredie poznajú bližšie. Až do roku 1938 budova mala drevenú podobu s hlinenou dlážkou s dreveným stropom a klasickou mešternicou. Vedľa krčmy je dodnes stará stodola pre kone a vozy v prípade nepriaznivého počasia a na prenocovanie furmanov a pocestných, ktorí prichádzali do mesta na trhy.
V roku 1938 skončila svoje pôsobenie stará budova a namiesto nej sa postavila murovaná. Do roku 1923 majiteľom furmanskej krčmy boli Židia, ale od roku 1923 sa jej vlastníkom stal istý pán Jarkovský. Bol to účastník prvej svetovej vojny. Spolu so svojou rodinou spravoval krčmu až do svojej smrti a výdatne mu pri tom pomáhala aj jeho dcéra Anna, ktorá sa vydala za Františka Krátkeho a po smrti manžela ostala v dome bývať. Obidvaja manželia boli vášniví poľovníci a ochrancovia okolitej prírody, ktorí sú v tejto skupine ľudí všeobecne dobre známi.
Vo furmanskej krčme sme Vydumanci sa často oslavovalo, spievalo a tancovalo. Pre dobrú zábavu bol vždy poruke na pôjde pripravený Cigán so svojimi husličkami. Stačilo len palicou zabúchať na "mešternú hredu" a on okamžite bol dole pri hosťoch. Vo vydumanskej krčme sa často konali tanečné zábavy na ktoré prichádzali mladí ľudia zo širokého okolia. V dávnejších časoch sa tancovali klasické ľudové šarišské tance pri cigánskej muzike (šarišská polka, capáše, okolo fľaše, čardáš a tanec do šaflika). Dodnes sa zachovalo známe príslovie: "Pujdzeme na tanec na Vydumanec."
Pred Vydumancom od Prešova pri ceste je kaplnka z polovice 19. storočia zasvätená sv. Anne. Príležitostne sa v nej konajú bohoslužby. Pre niekoľkými rokmi bola upravená do dnešnej podoby.
Okolo Vydumanca je nádherná príroda. Turistické chodníčky nás privedú na Cemjatu, Zabíjanú, ale aj do lokality Kvašnej vody a na Borkuta. O zaujímavostiach uvedených lokalít budeme písať v ďalších príspevkoch.
Aj obyčajná osada bez väčších historických pamiatok môže byť pre návštevníkov zaujímavá na miestach, ktoré už v 19. storočí obdivoval známy maďarský básnik Sándor Petöfi. Známa je aj povesť, ako sa vo vydumanskej krčme zosnovala údajná vražda, ktorá sa odohrala v inej susednej osade na Zabíjanej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
