zhotovitelia, ktorými sú najčastejšie Rómovia, budujú na jednej strane chatrče na rozpadnutie, na druhej strane parádne murované "hausy". Práve také sa nachádzajú v Kecerovciach, kde panuje aj vlastný módný trend, ktorým sú úhľadné domčeky so šikmou strechou. Ich majitelia sú zrejme šikovní, ale aj cieľavedomí majstri, preto je nepochopiteľné, prečo si na príslušnom okresnom úrade nevybavia povolenie na stavbu. Veď absenciou tohto dokladu nezískajú nárok na prívod elektriny, vody či plynu, preto v miliónových domčekoch v noci svietia sviečkami a na toaletu chodia do suchých latrín.
Nedávno sme sa boli pozrieť do obce, kde mimochodom žije 1800 Rómov a do 500 ostatných občanov. V jednej lokalite Keceroviec je postavená celá ulica načierno. Navštívili sme majiteľov domov a opýtali sa, prečo si nezabezpečili stavebné povolenia. "Nevieme, komu patrí tá pôda. Keby sme vedeli, tak ju okamžite odkúpime," odpovedal nám pohotovo 28-ročný Jozef Gábor. Jeho brat Pavol sa pridal, tvrdiac, že s týmto stavom nie je spokojný. "Prekáža nám to. Ja napríklad bývam teraz bez elektriky, lebo je to čierna stavba a mám len požičanú elektriku od otca," posťažoval sa. Na otázku, či si bol vybaviť na okresnom úrade povolenie, odpovedal: "Na 'katastrale' mi povedali, že sa o to nemáme starať, že to má vybaviť starostka a keď ideme za ňou, tak ona sa vyhovára na nás a my zase na ňu. Stavať nám tu ináč dovolil bývalý starosta, ktorý nám doslovne povedal: keď máte peniaze, budujte sa, ale nestavajte chatrče..." Na otázku, odkiaľ zobral peniaze na svoj pekný dom, odpovedal: "Zobral som pôžičku zo stavebnej sporiteľne, mal som totiž robotu a príjem, preto mi dali peniaze. Ináč som si všetko staval sám," dodal.
Táto ulica je postavená na takzvanom dolnom konci Keceroviec, no i napriek tomu, že je celá načierno, dá sa o nej povedať, že je jednou z najkultivovanejších rómskych sídel Slovenska. Iná situácia však panuje na "hornom konci", kde Rómovia stavajú na pozemkoch ostatných obyvateľov.
Na pozemku Jozefa Lenča ťahá múry 24-ročný Emil Vydlička. Neďaleko nich zase v poli pána Farkaša nedávno Rómovia vykolíčkovali pozemky. "Malo by sa s tým niečo robiť. Nie je možné, že niekto si len tak začne stavať na cudzom pozemku," posťažoval sa J. Lenča. Čo si o tom myslí staviteľ E. Vydlička? "Keď to je dakoho, ja sa chcem dohodnúť. Kde mám ísť, kde... Čo som mal s mamou stále bývať? Veď mám už dve deti a treba žiť. Keby starostka prišla a povedala toto a toto môžete vykúpiť, my vykúpime, nie je problém. Ale nikto nám pozemky nechce predať, ani obec ani obyvatelia." K Emilovi Vydličkovi sa pridal jeho sused: "Bol som za starostkou, že chcem pozemok, no ona mi povedala, si muž, tak sa staraj... No povedzte, čo je to za jednanie. Ja však načierno stavať nebudem, lebo chcem mať elektriku aj plyn," povedal.
K problému sa vyjadrila aj starostka obce Anna Bombárová:
"Na úrade je evidovaná iba jedna žiadosť, aj tá už bola podaná vtedy, keď bol už dom postavený. Ak dajú tridsiati žiadosť, niečo sa riešiť musí."
Rómovia však tvrdia, že neuvoľňujete pozemky.
"My obecné pozemky nemáme, nie je to problém tohto volebného obdobia. Mimochodom sa im postavili bytovky v Kostoľanoch, no teraz sú úplne zničené."
Vy máte však právomoc čiernu stavbu napadnúť.
"My sme posielali niektorým občanom aj dvakrát príkaz na zastavenie stavby. Jeden dostal aj 3 500-korunovú pokutu, čo mu sťahujú zo "sociálok" po 500 korún. On si však myslí, že keď zaplatí, bude mať pokoj. Ja im však nebudem každému jednému vybavovať stavebné povolenie. Odporúčam robiť tak ako všetci ostatní, vybaviť si potrebnú dokumentáciu."
Dali ste podnet E. Vydličkovi na zastavenie stavby?
"On mal zákaz na ten dom a hovoril, že ho aj zbúra. No dozvedela som sa, že stavia ďalej. Je to však ťažké, ja sa tiež nedám zabiť..."
Vyhrážal sa vám niekto v súvislosti so zakazovaním stavieb?
"No to až tak nie. Problémy majú skôr občania, na ktorých pozemkoch si Rómovia kolíčkujú pozemky."
Volali ste už políciu?
"Áno, no potom, keby ste vedeli, akí boli zúriví. Ich je 1800, ostatných 500 a vyčítali nám, prečo sme volali políciu. Ja do osád radšej idem sama a viac vybavím."
Ako teda vôbec riešite problém čiernych stavieb?
"Sme zaradení do projektu Phare pre rómske osady, kde sme dali projekt na kanalizáciu a tým pádom keď pôjde kanalizácia, musia byť pozemky zlegalizované. Toto sa realizuje už v súčasnom období."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.