svoje vnímanie sveta. Preto hovoríme, že každé umelecké dielo nesie v sebe náboj expresivity, určitého výrazu špecifického vnímania i špecifického zobrazenia.
A takáto je aj celá výtvarná tvorba Edmunda Capáka (narodený 1941, absolvent Filozofickej fakulty UPJŠ v Prešove). E. Capák je účastníkom mnohých maliarskych plenérov a tiež zakladateľom plenéru vo Veľkom Šariši.
K výročiu narodenia Edmunda Capáka pripravili jeho krajania vo Veľkom Šariši retrospektívnu výstavu jeho prác spojenú s otvorením Veľkošarišskej galérie, v neskorobarokovej budove bývalého farského úradu, ktorú zrenovovali a upravili na výstavné priestory.
Skoro v rovnakom časovom rozmedzí oboslal E. Capák aj výstavu v Prešove, kde bola každému jubilujúcemu autorovi venovaná osobitná časť priestoru
v Šarišskej galérii (Capák, Čabala, Dugas, Machaj, Pončák, Sučka, Šafranko a Vološčuková). Táto v júli otvroená výstava v Šarišskej galérii je predĺžená do konca septembra.
Už v počiatočnej fáze tvorby sa rukopis Edmunda Capáka prejavuje svojráznosťou pochopenia krajiny i figúry. Pre obrazy tohto obdobia, najmä krajinomaľby a zátišia, je charakteristické spájanie zmyslovo sprostredkovanej vizuálnej podoby s konštruktívnou výstavbou obrazu. Capák člení plochu obrazu jemu typickými gestickými prvkami, líniami, ktoré podčiarkujú lyričnosť či dramatičnosť krajiny a sú nosnými prvkami celej štruktúry obrazu.
Venuje sa krajinomaľbe, figurálnym kompozíciám, kresbe i dekoratívnemu umeniu. Technika pastelu je mu azda najbližšia, lebo najviac vyhovuje jeho eruptívnemu, expresívnemu a zároveň mäkko lyrickému prejavu.
Zdá sa, že maliar vo svojej šesťdesiatke naberá nový, svieži dych. Originálnejší a priekopníckejší než kedykoľvek predtým. U ozaj tvorivých umelcov sa rokmi kvalita nezmenšuje, ba práve naopak, čerpá z ľudských i umeleckých skúseností.
Spomínali sme, že pre Capákovu tvorbu je typické členiť plochu obrazu nielen výraznými líniami, "čiarami", ktoré sú intuitívne presné a pôsobia na originalitu obrazu nielen svojou gestickou stopou, ale aj fauvizujúcou farebnosťou, ktorá je často kontrapunktom k základnému farebnému tónu obrazu.
Jeho tvorba sa v súčasnosti čím ďalej, tým viac oslobodzuje od vzťahov s vizuálne verifikovateľným svetom a "odtláča" do plochy obrazu psychofyzickú totalitu autora, vypovedajúcu o jeho samostatnej tvorivej energii. Sú to najmä skvelé kresby pastelom, "záznamy" figúr, portrétov, kvetov.
Je škoda, že práve tieto najsviežejšie diela (majúce ambície byť prínsom v celoslovenskom výtvarnom kontexte) neboli na oboch výstavách dostatočne zastúpené. Čakáme na ich ďalšie predstavenie sa verejnosti nielen vo východoslovenskom regióne.
Emília Husárová, Prešov
Autor: frk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
