Otázka: Ako súkromný podnikateľ mám neustále problémy s vymáhaním pohľadávok od svojich podnikateľských partnerov a sám sa takto dostávam do
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
druhotnej platobnej neschopnosti. Mienim preto v budúcnosti zabezpečovať svoje obchodné záväzky aj zmluvnou pokutou. Mám však pochybnosti, či môžem v obchodných vzťahoch od svojich veriteľov súbežne uplatňovať zmluvnú pokutu aj s úrokmi z omeškania?
Odpoveď: Obchodný zákonník vzťah úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty výslovne nerieši. Vychádzajúc aj zo zásady "Čo nie je zakázané, je dovolené" možno vyvodiť, že ak si strany dojednajú pre prípad omeškania so splnením peňažného záväzku zmluvnú pokutu, potom veriteľ môže v prípade omeškania dlžníka požadovať nielen zaplatenie zmluvnej pokuty, ale aj úrokov z omeškania.
Zásadný rozdiel medzi úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou spočíva v tom, že kým nárok na úroky z omeškania vzniká veriteľovi zo zákona, zmluvnú pokutu si strany musia dojednať. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Keďže takáto dohoda je dvojstranným právnym úkonom, vyžaduje sa súhlas oboch zmluvných strán, veriteľa i dlžníka. Zmluvnú pokutu je najlepšie dohodnúť priamo v obchodnej zmluve. Pokiaľ ide o určenie výšky zmluvnej pokuty, možno ju dojednať najmä pevnou sumou, alebo napr. určitým percentom z ceny predmetu plnenia, príp. jej výšku progresívne zvyšovať (napr. prvý mesiac omeškania 10 000 Sk, druhý mesiac 20 000 Sk a pod.). Dôležité je, aby spôsob jej určenia bol jednoznačný.
Výška zmluvnej pokuty i zmluvne dohodnutých úrokov z omeškania nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pod pojmom "Dobré mravy" treba rozumieť súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel morálneho charakteru všeobecne platných a uznávaných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje vzájomná slušnosť a rešpektovanie. Ak by bola výška zmluvnej pokuty, resp. úrokov z omeškania dojednaná v rozpore s uvedenými zásadami neprimerane vysoko, v prípade súdneho sporu by ju mohol súd primerane znížiť.
Dedičovi, či už zo zákona alebo zo závetu, ktorý nechce dediť, dáva zákon možnosť, aby vlastným prejavom vôle dedičstvo odmietol. Môže tak učiniť ústnym vyhlásením na súde, ktorý dedičstvo prejednáva, že sa nechce stať dedičom, alebo písomným vyhlásením súdu zaslaným. Pre platné odmietnutie dedičstva nepostačuje, aby dedič urobil vyhlásenie o odmietnutí dedičstva voči ďalšiemu dedičovi, alebo voči štátnemu orgánu. Po stránke obsahovej musí ísť o vyhlásenie bezpodmienečné a bezvýhradné. Prejav, ktorým viaže dedič odmietnutie dedičstva na splnenie nejakej podmienky, alebo na nejakú výhradu, nemá účinky platného odmietnutia dedičstva. Odmietnuť dedičstvo možno len po smrti poručiteľa, odmietnutie za jeho života je preto pojmovo vylúčené.