desiatkami slov, dokonca nevedia správne vyslovovať niektoré hlásky, najčastejšie sú to sykavky: č, š, ž, dž, c, s, z, dz. Preto nemusia byť ešte zaostalé. Možno sa ich záujmy sústreďujú na čosi iné. Určitú úlohu tu zohráva aj povaha dieťaťa.

Reč u štvorročných detí nie je len dorozumievacím prostriedkom, ale aj nástrojom na myslenie. Preto je dôležité vždy viac a viac im vtláčať do vedomia, čo všetko sa môže slovami vyjadriť a akú moc slová v sebe skrývajú.

Ani to nie je ťažké. Predovšetkým musíme brať otázky detí vážne a správne na ne odpovedať. Asi takto: "Chceš vedieť, prečo sa stierače pohybujú sem a tam, však? Nuž, vonku prší. Kvapky sa zhromažďujú na skle, už cez ne dobre nevidím. Stierač stiera kvapky dažďa, sklo je čisté a ja dobre vidím." - Odpoveď nemusí byť vždy taká dlhá. Ale je ako malé vyučovanie, z ktorého vyplynú nielen nové slová, ale aj súvislosti.

Všetky predmety a dojmy sa musia správne pomenovať. Tak napríklad nehovoríme "tiki-tak", ale správne "hodiny". Pri rozprávaní sa rozširuje slovná zásoba, predovšetkým vtedy, keď sa tá istá udalosť viackrát opakuje tými istými slovami. Preto rodičia nech povzbudzujú svoje ratolesti, aby samy niečo rozprávali, hoci len pár viet o zážitkoch. Často však rodičia tomu nevenujú pozornosť, čo je škoda!

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.