plní obáv hovoria - aj keď sú pomerne pokojní - podstatne rýchlejšie. keď sa dostanú do situácie, v ktorej sa ich obavy zvýšia, prípadne dostanú strach, potom naopak, hovoria pomalšie, strojeno a hlasnejšie. Nápadné je aj prerušovanie reči. U ľudí pokojných sa momentálne zvýšenie obáv, napätia a strachu prejavuje zvýšením tempa, ak porovnáme rýchlosť ich reči s tým, ako hovoria za bežných okolností.
Podráždenie sa prejavuje obyčajne vyššou hlasitosťou rečového prejavu, zvýšenou rýchlosťou produkcie slov a ťažkosťami v ukončovaní rečového prejavu. Útlm sa naopak prejavuje pomalším tempom rečového prejavu, hlbším hlasom a nižšou hlasitosťou. Rečový prejav je obyčajne neprerušovaný, ale veľmi pomalý a tichý.
V každej hovorenej reči nájdeme chyby. Do prvej skupiny patria tieto: Keď sa začne veta a potom namiesto dokončenia začne tá istá veta inakšie. Ďalej je to opakovanie už raz vysloveného slova alebo skupiny slov, vynechávanie slova, ktoré do vyslovenej vety určite patrí, ak má mať táto veta zmysel. Patria sem aj nedokončené vety, prerieknutia, prípadne aj vyslovenie nejasného či do súvislosti sa nehodiaceho zvuku.
Ukázalo sa, že množstvo týchto chýb sa podstatne zvyšuje, keď sa zvyšujú obavy a strach hovoriaceho /napr. tréma, časová tieseň, neistota, prítomnosť autority a pod.).
Druhá skupina chýb zahrňuje zvuky, ktoré obyčajne pri písaní neuvádzame, ale počujeme ich ako - "eh" alebo "é" či "ehm" a pod. Zdá sa, že táto charakteristika reči nemá vždy priamy vzťah k citovému stavu hovoriaceho. Počet týchto prejavov sa zvyšuje, ak sa sťažuje problém, o ktorom má daný človek hovoriť. čím je úloha ťažšia, tým viac je aj pomlčiek, tým sú pomlčky dlhšie a častejšie sa v nich vyskytuje "ehm, ehm" a pod.
Tieto a podobné aspekty reči slúžia aj k poznaniu vzájomných vzťahov medzi hovoriacimi. Rozhovor na jednej strane dáva príležitosť k nadviazaniu bližších medziľudských vzťahov, a na druhej strane sa v ňom tieto vzťahy odrážajú v jeho obsahovej stránke aj v tom, ako sa to hovorí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
