dozorujúceho prokurátora a žiadam, aby túto kauzu nepojednával košický súd, ale iný, mimo Košíc," vyhlásil na záver včerajšieho pojednávania Martin A. "Pán predseda, my sa už musíme ozvať, lebo poriadne dlho trčíme vo väzbe. Sľúbili ste, že to skončíte v lete a nič… My sme zavretí, nemôžeme nič robiť, ani zabezpečiť svedkov, ktorí nechodia," doplnil ho František H.
Uvedené repliky predniesli v pojednávacej sieni Krajského súdu v Košiciach dvaja zo štvorice mužov sediacich na trestnej lavici. Atmosféra bola nabitá napätím, obžalovaní nevyberali slová. To, že sú od júna 1998 odlúčení od svojich rodín, traja považujú za nespravodlivosť a krivdu. Ako sme už viackrát písali, prokurátor obžaloval Jozefa Č. a Františka H. z Krompách, Jozefa Š. z Levoče a Martina A. zo Spišskej Novej Vsi z trestného činu dvojnásobnej vraždy, ktorej sa mali dopustiť 12. júna 1998 v spolupáchateľstve. Navyše, dvaja majú na krku aj paragraf trestného činu nedovoleného ozbrojovania.
Štvorlístku mužov vo veku od 24 do 36 rokov kladie obžaloba za vinu skutočnosť, že "po predchádzajúcej dohode na požiadanie Jozefa Č. úmyselne usmrtili 25-ročného Maroša B. a o päť rokov staršieho Ing. Štefana B". A to takým spôsobom, že Jozef Č. pod zámienkou obchodného stretnutia o kúpe nových áut vylákal Košičanov na odpočívadlo v okrese Gelnica na ceste druhej triedy č. 547, kde ich Jozef Š. v prítomnosti Františka H. a Maroša A. okolo 21. hodiny výstrelmi do rôznych častí tela usmrtil. Podľa obžaloby to mal urobiť zbraňou značky ČZ vz. 75 kalibru deväť milimetrov, ktorú si nelegálne zadovážil a prechovával František H. Ten ju mal pred spáchaním skutku odovzdať Jozefovi Š.
Traja z obžalovaných sa od vraždy dvojice Košičanov dištancujú. "Ja nie som Róbert, ani Jozef Holub, ale celkom obyčajný Cigán František H. Zavraždených vôbec nepoznám a o tom, čo sa stalo, som sa dozvedel až na polícii. Pred mojím zadržaním ma upozornil kamarát-policajt, že po mne idú kukláči. Neveril som mu, ale bola to, žiaľ, pravda," vyhlásil obžalovaný. Jozef Č. zasa veľmi precízne opísal stretnutia s dnes už nebohým Ing. Štefanom B. Vykreslil ho ako obchodníka s fingovane kradnutými autami, ktorý mal zároveň požičiavať peniaze na úroky. "Ja sám som v podobných transakciách figuroval asi dvakrát. Išlo však o peniaze, ktoré si Ing. Štefan B. požičal a mal obavy, že sa mu včas nepodarí uspokojiť veriteľov. Ja som im mal vysvetľovať, prečo sa to nedá, ale našťastie k tomu ani raz nedošlo. Štefan B. ma tiež požiadal, aby som sa opýtal známych, či by nemali záujem vyviezť autá na Ukrajinu. Prisľúbil som mu to, ale neinformoval som sa, lebo sa mi to nepozdávalo," uviedol Jozef .
"Podnikateľ Jozef Č., ktorému som mal poskytnúť ochranu, mi v aute povedal, že sa má stretnúť s dvomi Košičanmi, ktorým dlhuje veľké peniaze. Nemal ich a keďže posledný termín splatnosti bol v ten deň, povedal, že ich mám 'zrušiť', lebo ak nie, zruší on mňa, pretože priveľa viem. Vedel som, že zrušiť znamená zabiť..." vypovedal Jozef Š. Bývalý karatista sa bez vykrúcania priznal k vražde obidvoch mladých mužov z Košíc. Opis toho, ako ich usmrtil, vyvolával zimomriavky, najmä po tom, čo povedal, že takzvanú ranu istoty vypálil najprv do ležiaceho a už nehybného tela spolujazdca, ktorý pred ním utekal do lesa. Tú ďalšiu uštedril zranenému vodičovi, ktorý sa ešte hýbal...!
I keď Jozef zobral vinu za usmrtenie dvoch ľudí len a len na seba, medzi jeho opisom, ako k tomu došlo a závermi znalcov zo súdneho lekárstva, je rozpor, ktorý vyvoláva pochybnosť, že strieľal len on sám. Podľa pachových stôp zaistených na zadných sedadlách auta, v ktorom sa viezli usmrtení Košičania, v ňom mal sedieť aj Martin A. Ten svoju prítomnosť na mieste činu a spoluúčasť na vražde jednoznačne poprel. "Ja som len obyčajný človek, preto prosím, aby ste mi vysvetlili, ako som mohol zanechať pachové stopy v aute, v ktorom som nielenže nesedel, ale som ho ani nevidel," žiadal expertku MVDr. Janu F. z Banskej Bystrice. Na túto otázku mu samozrejme nemohla odpovedať, preto to urobil on sám: "Tento dôkaz vyprodukovali kriminalisti, možno aj z krabičky cigariet, ktorú mi zobrali. Urobili zo mňa zločinca, bezdomovca, pripravili ma o všetko!"
Uvedenú kauzu začal súd pojednávať v marci lanského roka. Odvtedy, okrem obžalovaných, pred mužmi v talároch defilovalo veľa svedkov, znalcov i policajtov. Ale podobne ako iné súdne kauzy ani tá, o ktorej je reč, sa neobišla bez problémov. Vlani v septembri sa pri dopravnej nehode ťažko zranil jeden z členov trestného senátu. Keďže jeho zdravotný stav mu nedovolil zúčastňovať sa pojednávaní, musel ho nahradiť iný sudca z ľudu a preto sa dokazovanie pred súdom muselo zopakovať. Na žiadosť obžalovaných a poškodených predseda senátu ich výpovede z predchádzajúcich pojednávaní iba prečítal, pretože vyhlásili, že k nim nemajú čo dodať. So súhlasom procesných strán sa čítali aj výpovede niektorých svedkov, no napriek tomu sa v uplynulých dvoch dňoch nevyhli "repríze" všetci súdni znalci a policajti, ktorí zaisťovali a vyhodnocovali pachové stopy. Na ich záveroch, ktoré korešpondujú s obžalobou, sa však nič nezmenilo.
Senát má ešte vypočuť zopár svedkov. Prím medzi nimi má svedkyňa Mária H., ktorú sa policajtom ani po zhruba desiatich žiadostiach predsedu senátu o jej predvedenie dostať na súd nepodarilo. "Napísala mi, dostal som od nej do väzby list, ako to, že ju nevedia nájsť?" pýta sa František H. Vlnu nevôle obžalovaných však vyvoláva aj utajený svedok. Vlastne už utajený vôbec nie je. Obžalovaní poznajú jeho meno z konkrétnej súdnej kauzy a trvajú, aby ho súd opäť vypočul, ale ako normálneho svedka. Ani to sa, žiaľ, zatiaľ nepodarilo, lebo dotyčný pán sa na pojednávanie nedostavil.
Obžalovaným tečú nervy. Je to pochopiteľné, pretože sú vo vyšetrovacej väzbe a ich žiadosti o prepustenie na slobodu súd jednu po druhej zamieta. Nečudo teda, že všetko, čo sa podpisuje pod odďaľovanie verdiktu, považujú za prieťahy a sú nespokojní. Na druhej strane však nemožno vylúčiť ani to, že podávaním sťažností v súvislosti s námietkami zaujatosti predsedu a členov senátu, ako sa to stalo opäť včera, len umelo naťahajú čas. Možno rátajú s tým, že sa dostanú na slobodu skôr, ako súd vynesie verdikt, teda po uplynutí zákonnej lehoty, po ktorú môžu byť vo väzbe. Pojednávanie bolo odročené na neurčito, kým o sťažnosti Martina A. nerozhodne najvyšší súd.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
