Napriek tomu, že nejde o pozemok ledaaký, ale nachádza sa na mimoriadne lukratívnom mieste. Že to nie je možné? Nuž, je to realita a môže za to zákon.

Paradoxné je, že ide o kus zeme, o ktorú je momentálne veľký záujem. Stojí na nej budova Detského lôžkového oddelenia NsP Košice-okolie, ktoré od novembra končí svoju činnosť. Po nej poškuľovali záujemcovia ešte skôr, než sa vôbec začalo hovoriť o likvidácii detských lôžok. Napríklad nezisková organizácia SENIORDOM si na objekt brúsi zuby už dva roky. Mieni v ňom zriadiť luxusný domov dôchodcov (mesačný poplatok za osobu by bola minimálne desaťtisíc korún), avšak budovu by rada získala 'za babku'.

O pozadí tejto záležitosti sme v Korzári písali už začiatkom augusta. Informovali sme o tom, ako sa ministerstvo zdravotníctva vôbec neponáhľalo informovať vedenie NsP o rozhodnutí zrušiť detské lôžka, čím vzniklo nemálo problémov a k plánovanému termínu sa to napokon ani nestihlo zrealizovať, ale zato o tom promtne informovalo predsedníčku správnej rady SENIORDOM-u. Spolu s dobrou radou, aby vzhľadom na svoje záujmy požiadala nemocnicu o prenájom spomínaného objektu.

Po vyjdení tohto článku sa na nás nakontakovali súrodenci z Košickej Belej rozhorčení tým, ako ľahko sa odrazu štát zbavuje toho, čo vybudoval - na niekdajšom majetku ich rodičov. Šesťdesiatdeväťročná Anna Tlumačová a jej brat Jozef Kašper tvrdia, že o role, ktoré kúpili za otcove ťažko zarobené peniaze v Amerike, ich pred vyše päťdesiatimi rokmi násilím obral štát. Dnes by mal krivdu napraviť, ale...

"Na pozemok s rozlohou 4578 metrov štvorcových sme si robili ako ich potomkovia reštitučný nárok. Šesťstosedemdesiat štvorcových metrov nám bolo vrámci reštitúcie vydaných, avšak v dezolátnom stave. Pozemkom vedie vysoké napätie k trafostanici, telefónny kábel, vyrovnávacie potrubie vody medzi Podhradovou a Červeným brehom a podzemný jarok z magnezitky... Zvyšok, s výmerou takmer štyritisíc štvorákov, s nami ako oprávnenými osobami nebol doposiaľ reštitučne vysporiadaný. Aj keď sa to už ťahá roky, k odškodneniu za danú parcelu zatiaľ nedošlo, pretože nám za ňu ponúkali neadekvátnu náhradu. Nedá sa predsa porovnávať lokalita v Čermeli s pozemkom za košickým letiskom či v Šaci. Rovnako ani vyrátanú finančnú náhradu nepovažujeme za adekvátnu," vysvetľujú súrodenci nespokojní s tým, ako smiešne málo by mali dostať za spomínanú nehnuteľnosť.

Ako sme sa dozvedeli, v roku 1995 Pozemkový úrad Košice-mesto súrodencom priznal reštitučný nárok na parcelu v katastrálnom území Košice-Sever s rozlohou 3908 metrov štvorcových. Nepriznal im však vlastnícke právo k nehnuteľnosti, pretože pozemok je zastavaný a stavby bránia jeho poľnohospodárskemu využitiu. Reštituenti teda mali nárok na bezplatný prevod vlastníctva k pozemku v primeranej kvalite ako bol pôvodný, alebo mohli požiadať o finančnú náhradu. To aj urobili, aké však bolo ich prekvapenie, keď im cenu parcely vyčíslili na 17 tisíc 586 korún! Ocenenie, vykonané na základe pozemkovej mapy, totiž vychádzalo z ceny 4,50 Sk za meter štvorcový.

Anna Tlumačová a Jozef Kašper si dali urobiť znalecký posudok, podľa ktorého iba hodnota oplotenia a porastov na parcele v roku 1949 predstavovala 27 tisíc 613 korún. Cenu pozemoku znalec z odboru stavebníctva, odvetvie oceňovania nehnuteľností, nehodnotil, nakoľko jeho cena bola určená Pozemkovým úradom. Na základe požiadavky objednávateľov ju však v posudku pre informáciu uviedol. Citujme jeho slová - vzhľadom na platné predpisy pre oceňovanie nehnuteľnosti - ju stanovil na 3 milióny 126 tisíc korún...

Ceny pozemkov v danej lokalite sú ešte vyššie, podľa našich informácií v Čermeli nekúpite pozemok pod tisícku za meter štvorcový. Problém je v tom, sú to hodnoty stavebných pozemkov, kým rodičom Anny a Jozefa patrili role. A v tom je pes zakopaný. Podľa Ing. Mileny Petríkovej, vedúcej odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Okresného úradu Košice I, ktorý prebral agentu bývalého Pozemkového úradu, by bolo protizákonné uvažovať s trhovou cenou nehnuteľnosti.

"Bývalý Pozemkový úrad Košice-mesto riešil nárok uplatnený vo veci parcely č. 2318 druh pozemku roľa o výmere 4578 metrov štvorcových podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v platnom znení (ďalej len zákon o pôde) takto: V septembri 1993 rozhodnutím schválil dohodu o vydaní nehnuteľnosti o výmere 670 m2, ktorú uzatvorili oprávnené osoby s povinnou osobou NsP Košice-vidiek. Na základe tohto právoplatného rozhodnutia Správa katastra Košice-mesto túto nehnuteľnosť zapísala do listu vlastníctva na vlastníkov Annu Tlumačovú a Jozefa Kašpera. V januári 1995 PÚ Košice-mesto rozhodol, že na výmeru 3908 m2 nepriznal vlastnícke právo, lebo pozemok je zastavaný a stavby bránia jeho poľnohospodárskemu využitiu. Za tento pozemok, ktorý sa podľa zákona nevydal a ku ktorému nebolo priznané vlastnícke právo, oprávneným osobám vznikol nárok na bezplatný prevod vlastníctva k pozemku v primeranej kvalite ako bol pôvodný, ktorý je vo vlastníctve štátu, o ktorý mali požiadať Slovenský pozemkový fond alebo o náhadu požiadať Ministerstvo pôdohospodárstva SR.

Z pozemnoknižnej zápisnice vyplýva, že vlastníctvo rodičom oprávnených osôb zaniklo na základne právoplatného výmeru zo dňa 17. októbra 1949 pre druh pozemku roľa. Tento druh pozemku bol rozhodujúci pre posudzovanie reštitučného nároku podľa zákona o pôde a pre vyhotovenie ocenenia časti parcely č. 2318 vo výmere 3908 m2. Náhrady sa poskytujú v cenách platných ku dňu účinnosti zákona o pôde," konštatuje Ing. Petríková.

Znalecký posudok bol podľa nej vypracovaný podľa iných právnych predpisov a predovšetkým určoval trhovú cenu pre súčasne platný druh pozemku 'zastavaná plocha' a nie pre druh pozemku 'roľa', ku ktorému zaniklo vlastnícke právo. Pozemnoknižný výpis dokazuje, že parcela sa zmenila na zastavanú plochu až v novembri 1962, teda čase, keď bol jej vlastníkom už Československý štát.

"Záverom zdôrazňujeme, že sa jedná o právne ukončenú vec, lebo podľa platných právnych predpisov v tomto prípade neprichádza do úvahy žiadna zmena rozhodnutí, nakoľko od ich právoplatnosti uplynula doba dlhšia ako tri roky," dodáva Ing. Petríková.

Súrodenci z Košickej Belej sa však nechcú zmieriť s krutou realitou. Operujú tým, že budovy vo vlastníctve štátu budú už za chvíľu minulosťou, pretože si ich prenajme alebo odkúpi súkromný subjekt. A domnievajú sa, majú na ne prinajmenšom taký istý nárok, ako ktokoľvek iný.

"Ak má majetok štátu, stojaci na pozemku našich rodičov, ktorým bol násilne odobratý, prejsť do súkromných rúk, prečo nie do našich? Oslovili sme v tejto veci ministerstvo zdravotníctva a pokiaľ pôjde objekt do privatizácie, budeme sa oň takisto uchádzať," hovoria.

Ministerstvo zdravotníctva ale problém pani Tlumačovej a pána Kašpera nezaujíma a odkazuje ich na príslušné úrady v Košiciach. A súrodenci sa skôr alebo neskôr budú musieť zmieriť so skutočnosťou, že za rodičovský ťažko nadobudnutý majetok nedostanú viac, ako už bolo vykalkulované. Boj s veternými mlynmi nemôžu vyhrať, pretože bojujú s platnou legislatívou.

"Je to neuveriteľné a nikdy sa s tým nezmierime. Preto budeme pozorne sledovať, ako bude s niekdajším majetkom našich rodičov naložené v budúcnosti," zdôrazňujú v závere.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.