"dvojičkách" ako ich familiárne nazývali sa popísalo toho dosť. Napr. medzi najzaujímavejšie články patril ten, keď v roku 1974 Philippe Petit (podobnosť mena s našim vydavateľom je čiste náhodná), slávny francúzsky akrobat, prešiel po visutom lane natiahnutom medzi obidvoma vežami. Po svojom zatknutí iba prehlásil: "Keď vidím tri pomaranče, musím žonglovať, a ak vidím dve veže, musím sa prejsť po lane".
Príbeh týchto budov však nebol vždy úsmevný. Začal sa už v roku 1960, kedy mal byť podľa snáh Davida Rockefellera revitalizovaný dolný Manhattan, a pokračoval aj v roku 1962, kedy sa stal pozemok oficiálnym vlastníctvom hlavného nájomníka WTC Port Authority of New York and New Jersey, ktorý zamýšľal urobiť z WTC sídlo medzinárodných importérov a exportérov.
Najúžasnejším návrhom bola stavba dvojice veží vysokých 415 metrov (bratské dvojčatá jedno je - vlastne už bolo) o dva metre vyššie. Čoskoro ich prezývali David a Nelson podľa vzoru bratov Rockefelerových). Autorom návrhu bola malá firma Minoru Yamasaki (jeho telesná výška bola 152 cm) a Emery Roth & Sons, ktorá sa podieľala aj na newyorských budovách Ritz Tower a Pan Am. Monotónna škatuľová podoba veží obalených hliníkom nebola veľmi obľúbená a čoskoro sa stala terčom kritiky tlače i obyvateľov.
Aj napriek verejnému nepochopeniu sa stalo WTC (World Trade Centrum) omnoho slávnejším symbolom New Yorku než neďaleko stojaca Socha Slobody. WTC priniesla aj veľa konštrukčných inovácií. Robert Stern vo svojej knihe New York 1960 poznamenal: "Skôr než typická rámová budova pokrytá kameňom alebo sklom to bola obrovská oceľová mreža, pôsobiaca takmer ako kĺbová stenová štruktúra, podporovaná hlavne tesne rozmiestnenými vonkajšími stĺpmi, ktoré spoločne so svojimi krížiacimi sa prvkami vytvárajú pravý štvorec alebo Vierendeelove krovy." WTC tiež prinieslo systém prevádzky Skylobby využíva miestne a expresné výťahové zóny.
V piatok 26. februára 1993 o 12.18 sa splnili vtedy vari najdesivejšie predstavy pesimistov. V budove WTC explodovala bomba, porušila steny, založila oheň a nechala 50 000 pracovníkov a návštevníkov umierať túžbou po vzduchu a vrhla ich do temnôt 110 poschodovej budovy. Explózia, ktorá dokázala vytvoriť kráter cez päť poschodí v nižšie položených poschodiach budovy vyradila z prevádzky veliteľstvo polície v budove a ústredný ovládací systém, činnosť vypovedal aj pohotovostný evakuačný systém. Prenosy televíznych staníc (okrem jednej) v New Yorku boli prerušené, pretože každodenné dochádzanie tisícok ľudí do práce používajúcich desať podzemných dráh, ktoré sa zbiehali neďaleko pod WTC, bolo znemožnené. Smrteľná nálož si tiež vyžiadala evakuáciu Empire State Building, kde bola tak isto nahlásená v ten istý deň existencia výbušnej nálože. Táto správa sa neskôr ukázala ako falošná. Bombový útok zabil 6 ľudí a zranil najmenej 1000 ďalších. WTC bolo na mesiac uzatvorené a opravy budovy stáli 1,1 miliónov dolárov. Z útoku boli neskôr obvinení muslimskí fundamentalisti.
Dnes už budovy WTC nie sú dominantou Manhattanu. Avšak podľa prísľubu starostu New Yorku Rudolpha Giulianiho, na troskách vznikne určite nová dominanta mesta. Nuž, neostáva iné, ako čakať...
Tieto rozličné správy ilustrujú, ako sa historické udalosti, samozrejme, akumulujú do budov, hlavne do tých nápadne vysokých a nákladných. Veľmi vysoké budovy vyvolávajú veľké obavy a silné pocity. Akrofóbia (strach z vysoko položených miest), batofóbia (strach z vysokých objektov) a anablepofóbia (strach z pohľadu na vysoko položené miesta) sú známe pre mnohých ľudí. Aj napriek tomu vnímanie niektorých mrakodrapov, ako napr. magického Chrysler Building alebo Eiffelovej veže vedie k zamysleniu. Totiž iba jedna budova môže odrážať celé mesto ba aj celú kultúru.
DO RÁMČEKA
Architekt: Minoru Yamasaki a Emery Roth & Sons
Miesto: New York, New York, USA
Postavené: 1972 - 73 (11. 9. 2001 16:30 CET - zničené teroristickým útokom)
Poschodí: 110
Výška: 1368 (1362) stôp/417 (415) metrov
Materiál: oceľ a hliník
Využitie: kancelárie
Poradie: 1972-74 - najvyššia budova na svete
Autor: jv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
