Indickí fakíri dodnes predvádzajú kobry ako tancujú pri zvukoch ich píšťaly. O kobrách je vždy aspoň zmienka v každom lepšom cestopise z juhovýchodnej Ázie a severnej Afriky. Kobry sa vyznačujú tým, že ak sú podráždené, vztýčia prednú tretinu tela a roztvoria horné rebrá do podoby charakteristického štítu. Pri niektorých druhoch sú na štíte kresby pripomínajúce okuliare. Štít vyzerá ako veľká nebezpečná hlava, čím zastrašuje protivníka. Skutočná hlava je relatívne malá a smeruje vodorovne dopredu nad štítom. Kobra indická je známa tým, že pľuje na vzdialenosť niekoľkých metrov a ak jej jedovaté sliny zasiahnu oči iného živočícha, ten oslepne. Kobra indická je najčastejším zástupcom svojho rodu v tropickej Ázii, človeka napadá len ak sa ním cíti bezprostredne ohrozená. Iba v čase rozmnožovania sa stáva nebezpečnou. Vtedy samec i samica striedavo strážia znášku vajíčok v zemnej nore a vyrážajú do útoku, ak sa k ich úkrytu priblíži votrelec. Inak sa bežne pohybujú v sídlach domorodcov. Ľudia ich neprenasledujú, lebo kobry chytajú krysy a myši, ktoré obyvateľom veľmi škodia na skladovaných požívatinách. Domorodci však lovia kobry pre ich mäso považované za pochúťku, v najdrahších reštauráciách sa podáva kobria polievka za vysoké ceny. Obľube sa teší i "nápoj zdravia", čo je liehovina, v ktorej bola naložená vysušená kobra alebo bungar.
Najväčší jedovatý had na svete je kobra kráľovská, dlhá až 5,5 metra. Je rozšírená od Indie cez Malajský polostrov a Indonéziu po Filipíny. Žije v riedkych lesoch, bambusových porastoch a kroviskách. Jej hlavnou potravou sú hady, avšak nie je imúnna proti ich jedu, preto loví hlavne nejedovaté druhy. Nepohrdne však ani varanmi a menšími jaštermi. Vzhľadom na svoju veľkosť má aj veľa jedu. Napr. keď do chobotu uštipne slona, ten za 3 4 hodiny uhynie. K uhryznutiu človeka ale dochádza vzácne, a ten bez použitia séra rýchlo umiera. Kobra kráľovská je nebezpečná počas inkubovania vajíčok. Stavia si hniezdo pre znášku, čo je výnimočný prípad u hadov. Samica hlavou a telom nahrnie na kopu vetvičky, suché lístie, trávu aj pôdu. V nakopenej hromade materiálu vyhĺbi dutinu a nakladie do nej dvadsať až štyridsať vajíčok. Znášku zakryje rastlinným materiálom a na jeho vrchole vyhĺbi dlhú komoru, do ktorej sa sama skrúti pripravená brániť vajíčka. Keď sa človek priblíži k jej hniezdu, kobra ho prudko napadne a môže ho dokonca i prenasledovať. Samica stráži hniezdo dovtedy, kým sa nevyliahnu a nerozlezú mláďatá. V blízkosti hniezda sa často zdržiava aj samec, ktorý je v tom čase tak isto agresívny. Napriek nebezpečiu domorodci hniezda vyhľadávajú a zabíjajú kobry, ich vajíčka totiž považujú za osobitnú pochúťku. Cenia si aj mäso.
Niekoľko druhov kobier žije v Afrike, väčšinou dorastajú 2 3 metre a sú veľmi jedovaté. Ešte viac ako ich ázijské príbuzné sa pokúšajú zastrašiť protivníka vypľúvaním jedovatých slín. Do histórie sa dostala kobra egyptská, ktorou sa usmrtila kráľovná Kleopatra. Do príbuzenstva kobier patrí aj nemenej obávaný bungar, je čierno a žlto obrúčkovaný, meria asi 1,6 metra. Je hojne rozšírený v Indii a Indočíne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
