útočiskom hlavátky v Európe a doliny ako Blatnická, či Gaderská vo Veľekj Fatre sú skvostami, ktoré jednoducho treba vidieť. Turiec je aj lesnatý kraj a ešte na sklonku 19. storočia skoro polovicu územia pokrývali hory, lesy a háje. Oráčiny bolo málo, nedosahovali ani tretinu rozlohy kraja a to bola aj hlavná príčina toho, prečo obyvatelia svoj kraj opúšťali. Tak ako sa zo susednej Trenčianskej stolice zberali chlapi do sveta s drotárskymi krošňami, z Turca odchádzali olejkári so skrinkami tzv. pudlami, v ktorých roznášali po svete voňavé oleje. Asi v 40-tich obciach tejto oblasti sa obyvatelia zaoberali lisovaním a destilovaním liečivých olejov. Bolo ich nepreberné množstvo: rascový, limbový, borievkový, rozmarínový, feniklový, terpentínový atď. Veľmi známy sa stal uhorský, alebo karpatský balzam. Bol to kosodrevinový olej, ktorý sa získaval buď narezávaním mladých vetvičiek kosodreviny a zachytávaním vytekajúceho oleja, alebo destiláciou vody, v ktorej sa nechali vetvičky vyvariť. Tento olej slúžil na prípravu rôznych tekutých liekov a mastí. Zaujímavé je aj to, ako rýchlo prišli Turčania na dôležitosť "kultúry obalu". Liečivé oleje a masti balili do fľaštičiek a téglikov, ktoré dovážali z Viedne a označovali ich honosnými nápismi a aby zvýšili ich hodnovernosť, ozdobovali ich pečaťami jezuitskej rehole. Prvé olejkárske cesty Turčanov zaviedli do Holandska, neskôr chodievali aj do iných európskych štátov. Najčastejšie však obchodovali v Rusku, kam v časoch vrcholiacej olejkárskej slávy chodievalo ročne až 3-tisíc olejkárov. Pozoruhodný je aj obchod so šafránom, ktorý sa rozvinul. Obchodovalo sa so sušenými bliznami a čnelkami tohoto nežného fialového kvetu, ktoré sa používali ako pochutina do jedál a nápojov, ale aj pri príprave ľudových liekov, kozmetických prostriedkov a maliarskych farieb. Šafrán bol dokonca aj platidlom. Olejkári a šafraníci veľmi prispeli k zmene života v Turci. Jednak domov prinášali peniaze, ale aj nové myšlienky, poznatky o neznámych krajinách aj znalosť iných jazykov. Olejkárstvo teda výrazne ovplyvnilo život v tomto kraji a preniklo aj do folklórnej tvorby.
Recepty na jedlá, ktoré kedysi rozvoniavali v kuchyniach turčianskych dreveníc nám pomohla zozbierať Dr. Zora Mintalová z Etnografického múzea v Martine. Ako nám povedala (varievalo sa z toho, čo gazdovstvo dalo). Základom boli zemiaky, ktoré sa tu jedávali napr. aj s makom. Používali sa tiež do cesta na pirohy, ale aj lokše. Z krúpov sa robili polievky i žgance. Ovčiarstvo zas bolo zdrojom bryndze a samozrejme mäsa. Toto sa na zimu zasolilo a odkladalo do súdkov. Jedávalo sa varené s fazuľou, zemiakmi, kapustou, alebo len tak - s chlebom. Z kysnutého cesta sa zas robili koláče, ktoré boli prázdne i plnené. Obľúbené boli makové, orechové i lekvárové záviny, slané i sladké bryndzovníky, pletienky posypané makom a ako inak - buchty. Plnili sa hruškovým i slivkovým lekvárom, tvarohom a posýpali cukrom s makom, upraženou strúhankou, alebo aj tvarohom a polievali sa maslom. Čitateľom Víkendu ponúkame recept nielen na túto sladkú voňavú pochúťku, ale aj na ďalšie starosvetské špeciality, ktoré varili gazdiné v Turci i pre našich svetobežníkov - olejkárov.
Zemiaky s makom a maslom
Potrebujeme: 500 g zemiakov, 10 dkg maku, 5 dkg masla.
Postup: Surové zemiaky olúpeme, pokrájame, uvaríme v osolenej vode, scedíme. Pomelieme mak, uvarené zemiaky dáme do misy, roztopíme, vylejeme na zemiaky, posypeme pomletým alebo roztlčeným makom.
Šajtľava
Potrebujeme: 1 l vody, čerstvé kapustné listy 4-5, 3-4 zemiaky, rasca, soľ, slanina, cibuľa, múka, červená paprika.
Postup: Do vody dáme variť očistené a na krížalky pokrájané zemiaky, pridáme polámané a potrhané kapustné listy (nie pokrájané), pridáme rascu a soľ, uvaríme. Upražíme pokrájanú slaninku, pridáme pokrájanú cibuľku, trošku mletej červenej papriky, múky a lejeme do polievky, necháme prevrieť.
Parené buchty
Potrebujeme: 1 kg polohrubej múky, 2 vajcia, štipka soli, kryštálového cukru, droždie, mlieko.
Na plnky: 1. mak, jablká, cukor; 2. slivkový lekvár; 3. sušené hrušky, škorica, maslo.
Na posypanie: strúhanka, tvaroh, mak a práškový cukor.
Postup: Do vlažného mlieka pridáme za lyžičku kryštálového cukru a droždie - necháme na teplom mieste podkysnúť.
Preosiatu múku zmiešame so štipkou soli, urobíme v nej jamku, do ktorej pridáme celé vajcia, kvások a podľa potreby mlieko. Vypracujeme vláčne cesto, ktoré necháme kysnúť na teplom mieste. Medzitým si pripravíme tri druhy plniek: 1. maková - zomletý mak premiešame s postrúhanými jablkami a cukrom, 2. hrušková - sušené hrušky uvaríme, pomelieme a dochutíme škoricou a cukrom, 3. lekvárová. Vykysnuté cesto vyklopíme na dosku, rozvaľkáme na plát, ktorý rozrežeme na štvorce. Do stredu štvorčekov kladieme plnku a formujeme okrúhle buchtičky. Buchty necháme podkysnúť na tablici. Dáme ich nad paru asi na 10 minút. Podávame poliate maslom a posypané makom, tvarohom, alebo opraženou strúhankou.
Pirohy s bryndzou a slaninkou
Potrebujeme: 500 g zemiakov, 30 dkg hrubej múky, 1 vajce, soľ, bryndza, slanina, pažítka.
Postup: Zemiaky uvaríme v šupke, olúpeme, postrúhame na strúhadle, do zemiakov pridáme múku (možno dať aj 1 vajíčko, kedysi však vajíčka nedávali), vymiesime a vyvaľkáme cesto asi na pol cm, rozvaľkáme. Na polovicu cesta dáme na kopčeky čistú bryndzu, cesto zložíme napoly. Ostrôžkou pokrájame, prstami popritískame okraje. dáme variť do vriacej vody asi na 2 minúty.
Pokrájanú slaninku upražíme do ružova. Hotové pirohy polejeme upraženou slaninkou, posypeme bryndzou a posekanou pažítkou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
