Svidník - pozn. autorky). Do školy som chodil v Medzilaborciach. Tým, že som pochádzal z rodiny kulakov, môj otec nebol obľúbený u súdruha riaditeľa školy. Takže mi zvýšila lesnícka učňovka. Následne som cestoval do Prešova a vo vlaku si prezeral dievčence. Potom sme s priateľom Mariánom Tkáčikom nechceli cvičiť spartakiádu. Bolo mi oznámené, že odporúčanie na vysokú školu nebude. Keď som sa bol tiež opýtať na vojenskej správe, že prečo nemôžem ísť k výsadkárom, povedali mi - vy máte o vojnu postarané. Išiel som do Janovíc - päť kilometrov od nemeckých hraníc. Raz ráno sme sa s kamarátom Vincom Topinkom vybrali, že zmizneme za hranice. Samozrejme mali ich dobre zabezpečené. Hneď nás čapli a vrátili do kasární. Rok som potom robil montéra, naučil som sa zvárať vysokotlakové potrubie. Neskôr som sa dostal na vysokú školu. Vybral som si teóriu štátu a práva. Mal som vtedy 21 rokov. Keď prišiel revolučný rok 1989, už som bol na právnickej fakulte prodekanom."
Ján Cuper priznal, že vtedy už bol tri roky členom komunistickej strany. "Už som vedel, že s režimom treba vychádzať." Ako advokát sa potom mal finančne rozhodne lepšie než dnes. "No, tiež nie je veľká sláva písať žaloby a chodiť na pojednávania. Priznám, že to nebolo také vzrušujúce ako politika." Poznamenal, že politika je o tom, že buď máte priateľov, alebo nepriateľov.
Podľa Jána Cupera je poslanecký klub HZDS dobrou intelektuálnou skupinou. "Vieme sa pri pozičných bojoch, keď sa bojuje faktickými poznámkami, povzbudzovať." Zároveň dodal, že s počtom faktických poznámok v parlamente nie je na prvom mieste. "Dávno ma pretiahol terajší minister Šimko." Na našu poznámku, že za kráľa faktických poznámok bol pasovaný práve on, skonštatoval: "Začal to u svojich dvorných komediantov rozširovať pán Šebej. Povedal, že každý, kto má v parlamente faktickú, musí mať poškodený mozog. Najbližšie mu poviem, pán Šebej, ale vy ste tých faktických mali tiež najmenej sto, keď ja som ich mal stopäťdesiat. To znamená, že ja mám len o jednu tretinu viac poškodený mozog ako on. "
Pán poslanec, dá sa s vami hovoriť aj o niečom inom ako o politike? - spýtali sme sa. "So mnou sa dá rozprávať o všeličom, trebárs aj o sexe, len či vám to uverejnia," poznamenal. Prešiel však k archeológii... "Tak ako iní ľudia chodia na hríby, tak ja som sa venoval archeológii. Tiež som objavil celkom zaujímavé nálezy. V Dubovej to napríklad bolo sídlisko z doby kamennej, konkrétne z mezolitu." Na Slovensku, ako poznamenal, pozná všetkých starožitníkov a všetky starožitníctva. "V zahraničí je to tak, že moji kolegovia chodia po obchodných domoch a ja do galérií a múzeí."
Ste naozaj taký dokonalý, alebo máte aj nejaké slabôstky? - pýtali sme sa ďalej. "Lakomý nie som. Asi som však málo tolerantný. Tiež mám resty voči príbuzným. Málo času venujem vnukom. Mal by som ich zobrať napríklad na kolotoče." Na tému alkoholu nám povedal: "Netvrdím, že si nikdy nevypijem, ako náš najvyšší stranícky šéf. Ale rozhodne to nepreháňam. Nerád pijem, lebo mi je potom ráno veľmi zle."
Tu sme poslanca Cupera presvedčili, aby hovoril aj o ženách: "Ženy mám rád." Prečo ich teda "vykázal" jazdiť v pravom jazdnom pruhu? "Bol som spravodajcom k cestnému zákonu. Zo srandy som povedal, že ako ja poznám slovenské ženy, navrhujem, aby sa paragraf 7 odsek druhý upravil. Ja mám ženy rád, ako kolegyne, ako priateľky, aj ako manželky." Tiež ako milenky? "Aj ako milenky. Každý normálny muž musí ženy milovať."
Vráťme sa však k vašej advokátskej praxi, povedali ste, že ako advokát ste viacej zarábali než poslanec a politik, máte nejaký súdny spor, na ktorý si rád spomínate? "Vyhral som spor s kamarátom pána ministra Šagáta. A on sa ma vtedy spýtal, či pôjdem s DÚ-čkárom na kávu. Prečo by som nešiel, skonštatoval som. Samozrejme, že hneď to zneužil a povedal - Pán Cuper, vy, taký slušný človek, prečo ste v HZDS?"
Ako však dodal, peniaze u neho nikdy nehrali rolu. "Peniaze by človek mal mať nie na prepych. Ja mám napríklad štvorročnú Octaviu. Tiež som si, aby som slušne býval, zobral pôžičku a kúpil si byt. Pretože som nechcel bývať s mojou dcérou, jej deťmi a zaťom na 54 metroch štvorcových. Na toto zaznela kritika, že mesačne splácam dvadsaťtisíc korún. Naozaj sa nemám dobre, ani zle. Zaplatím totiž z môjho poslaneckého platu dvadsaťtisíc za byt a ostatok precestujem za voličmi. Vskutku žijem od výplaty do výplaty."
Ján Cuper tiež skonštatoval, že v živote nebol na dovolenke v zahraničí. "Toto leto bola moja dovolenka taká, že som jeden deň v Tatrách. Liezol som cez Teryho chatu, Priečne sedlo a Zbojnícku chatu. Na druhý deň som šiel na omšu na Kláštorisko, potom som sa priplazil na Čingov, nasadol do auta a išiel do Bratislavy."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
