júni nápadne veľkými bielymi alebo ružovými kvetmi. Dule sú žlté, riedko plstnaté malvice hruškovitého alebo guľovitého tvaru. Sú výrazne aromatické.
Kde ju nájdete: Pôvodnou pravlasťou dule je oblasť Iránu, Zakaukazska, Strednej Ázie, juhu Arabského polostrova. U nás je dula pestovaná už od stredoveku a miestami dokonca zdivela. Vyžaduje teplé, slnečné stanovisko, netrpí chorobami ani škodcami. Výskum sa v súčasnosti zameriava na vyšľachtenie mrazuvzdorných odrôd.
K čomu sa používala predtým: Dula obecná je jedna z najstarších kultúrnych rastlín. Jej plody boli známe v lekárstve aj ako ovocie už v starovekom svete. Jej vedecké meno Cydonia je odvodené od názvu starovekého mesta Kydonu na Kréte, odkiaľ sa dule vyvážali. Dula bola symbolom lásky a plodnosti. V starovekom Grécku patrila k rastlinám patriacim Afrodite. Preto sa verilo, že plody dule majú účinky ako afrodiziakum. Na svadbách sa predávali snúbencom ako symbol zdravia a plodnosti.
O jej rozšírenie do strednej Európy sa zaslúžil Karol Veľký. Významnú úlohu pri šírení tejto dreviny zohrali tiež Arabi. V stredoveku bola hojne pestovaná v kláštorných záhradách, ako liek ju používala napr. Hildegarda z Bingenu. Matthioli vo svojom herbári uvádza, že dula sa dala zohnať celkom bežne a používala sa k zastaveniu akéhokoľvek toku. Matthioli nás presviedča aj o tom, že dula bola veľmi chutným ovocím. Pripája dokonca recept na dulový nápoj a huspeninu. Na začiatku 20. storočia sa zo semien duly pripravoval sliz na ošetrovanie preležanín. Tento liečebný prostriedok s apripravoval iba pre dennú spotrebu, pri skladovaní sa totiž rýchlo kazil. Výťažok zo semien sa používal proti hnačke a pri pľuvaní krvi. Mal svoje využitie v kozmetika, napr. na fixáciu vlasov a v textilnom priemysle pri konečnej úprave hodvábu.
Zber: V septembri sa zbierajú plody, ktoré sú v tomto stave nejedlé. Krájajú sa na lupienky a sušia sa pri umelej teplote do 50 °C. Častejšie sa vo fytoterapii používajú semená, ktoré sú súčasťou mnohých svetových liekopisov.
Obsahové látky: Dužina plodov obsahuje množstvo pektínu, kyseliny, slizy, asi 10 percent cukru (hlavne fruktóza) silice, triesloviny, provitamín A, vitamín C, skupinu vitamínov B, ďalej minerálne látky draslík, vápnik, železo, meď, fosfor a zinok. Semená obsahujú predovšetkým slizové látky (pentózany), olej, amygdalin a triesloviny.
Účinok na organizmus: Plody sú v čerstvom stave nejedlé. Sušené plody sa používajú pri žalúdočných problémoch a bolestiach krku, ďalej proti hnačke a krvácaniu. Semená obsahujú sliz, ktorý chladí a kryje, zmäkčuje a nedráždi sliznicu a pokožku. Uplatňujú sa pri kašli. Semená sa používajú zriedka vnútorne pri žalúdočných a črevných problémoch, obsahujú totiž toxický amygdalín. Zvonku sa používajú omnoho častejšie. V kozmetike pri ošetrovaní drobných poranení, ďalej v ľudovom liečiteľstve pri zápaloch očí, na chladivé obklady. Dulový sliz je súčasťou kloktadiel pri zápaloch ústnej dutiny a hrtanu.
Toxicita a vedľajší účinky: Pozor semená obsahujú toxický kyanogénny glykosid amygdalin!
Ďalší význam: Dule sa, rovnako ako levanduľa, dávajú do prádelníkov. Ich osviežujúca vôňa príjemne prevoňala uložené oblečenie. Odpudzujú tiež hmyz, takže sa môžu dávať do skríň aj proti moľom. V surovom stave sú nejedlé, ale sušia sa a robia sa z nich kompóty, želé, rôsoly a marmelády. Dulová pasta, alebo tiež dulový "syr" bol kedysi obľúbenou pochúťkou. Z dúl sa vyrábalo aj víno a mušt.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
