Poslanci schváli medziiným aj návrh, aby členmi rady školy neboli predstavitelia orgánov miestnej štátnej správy. "Vážim si prácu, ktorú vykonávali v prospech školstva pracovníci na okresných úradoch. Samosprávy sa o školy budú vedieť postarať aspoň tak dobre, ako to robili odbory školstva a ich úroveň ostane minimálne na takej úrovni ako doteraz. Nebudeme mať problém školstvo riadiť a dúfam, že dostaneme aj príslušný balík financií," uviedol primátor Rožňava a predseda Združenia miest a obcí horného Gemera František Kardoš. Obce a samosprávne kraje si budú v oblasti investícií zostavovať plán a rozpočet pre školy, ktorých budú zriaďovateľmi. Ponechanie tejto kompetencie štátnym orgánom ZMOS kritizovalo a zákonodarcovia hlasy starostov i primátorov akceptovali. "Samosprávy majú k školám bližšie. Aj doteraz sme im podľa svojich možností pomáhali. Teraz preberáme za školstvo zodpovednosť, a preto musia by jasne určené pravidlá financovania," skonštatoval F. Kardoš. Podľa rožňavského primátora musí štát rezort školstva oddlžiť, pretože samosprávy nemôžu prebrať na svoje plecia dlhy iných, v tomto prípade záväzky štátu voči dodávateľom energií a vody. Presunom mnohých kompetencií, nielen v oblasti školstva, začala na Slovensku skutočná reforma verejne správy. "Zákon bol v parlamente odsúhlasený a je to prvý krok k decentralizácii a modernizácii verejnej správy. Samosprávy budú sledovať vývoj a podľa získaných skúseností sa niektoré časti zákona môžu zmeniť. Momentálne neviem povedať, alebo zhodnotiť pozitíva, ktoré nám nová právna norma priniesla. Ešte treba presne určiť, ktoré kompetencie a kedy prejdú na samosprávu. Samozrejme, musí sa určiť aj to, akým spôsobom budú prevedené financie," doplnil F. Kardoš. Sklamaním pre niektorých ľudí, ktorí sa o reformu verejnej správy zaujímali, bolo, že poslanci Národnej rady SR nepodporili zrušenie okresných úradov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
