ohromnej tragédii, ktorá postihla jeho krajinu, vystúpil americký prezident v srdci s hlbokým smútkom, ale vyžarujúc odhodlanie. Hovoril uvážlivo, ale zároveň nezmieriteľne. Demonštroval podanú ruku, ale v zovretej pästi aj drvivú silu. Vyhlásil vojnu a jedným dychom ponúkol mier.
Aký vývoj je možné po tomto historickom prejave predvídať a čo z neho vyplýva bezprostredne pre nás? Dve otázky, odpovede na ktoré by už vydali na objemnejšiu knihu. Scenárov a podscenárov je nesmierne mnoho, keďže veľa je nevypočítateľných faktorov. S určitosťou vypočitateľný je po Bushovej reči iba prístup USA; boj so svetovým terorom sa stáva vrcholnou prioritou americkej politiky na dlhé roky vopred. Čo je azda najpodstatnejšie, cieľom úderu nebude iba bin Ládin, Taliban a Afganistan, ale každý jednotlivec, organizácia či štát, ktorý túto "živnosť" podporuje, sponzoruje, exportuje či iba trpí na svojom území. "Teroristov privedieme k spravodlivosti, alebo spravodlivosť k teroristom", zaprisahal sa Bush, ktorý svojmu národu i svetu súčasne oznámil, že k zničeniu globálneho teroru použijú USA VŠETKY PROSTRIEDKY, vrátane vojenských.
Toto vyjadrenie neznamená nič menšieho, než koniec desaťročnej éry po páde Sovietskeho zväzu. Tá bola charakterizovaná ako unilaterálne usporiadanie; determinovala ho existencia jedinej superveľmoci (práve USA) a mnoho malých lokálnych konfliktov, ale žiadne blokové vymedzenie. To sa teraz zmení; jedným pólom bude protiteroristická koalícia na čele s USA, ktorú vyhlásil a do ktorej pozýva prezident Bush, druhým pólom štáty, ktoré zostanú mimo. "Každá krajina, každý národ stojí pred rozhodnutím - buď ste s nami, alebo ste s teroristami", vyhlásil Bush.
Toto je veľká zmena, ktorú planéta pocíti. Neurčitá už ale bude pevnosť a trvanlivosť protiteroristickej koalície. USA s Britániou nie sú veľmi odkázané na vojenskú pomoc, na spravodajskú a logistickú podporu však áno. Štáty EÚ, ktoré by mali byť z demokratickej podstaty svojho bytia jadrom protiteroristického bloku, sa už dnes diferencujú v názoroch na nutné prostriedky, intenzitu nasadenia a lokality protiteroristických operácií. Hoci krajiny ako Francúzsko, Belgicko a ďalšie stále vyjadrujú USA proklamatívne plnú podporu, zároveň sa ukazuje, že do "totálnej vojny" všetkými prostriedkami tak, ako ju vyhlásil Bush, nevstúpia. Veľká otázka je, či prehlbujúca sa rozdielnosť názorov v budúcnosti fatálne nerozštiepi západné spoločenstvo.
Kľúčovým problémom pritom nebude ozbrojená pomoc, ale ekonomické sankcie. Európska únia dnes nie je hospodársky ani mentálne pripravená aplikovať embargá na širší blízkovýchodný priestor. Najmä jej stredozemná zóna je závislá na biznise s celým radom severoafrických štátov, ktoré už dnes figurujú na americkom zozname krajín podporujúcich terorizmus a pokiaľ totálne nezmenia svoju politiku, prídu na rad hneď po Afganistane. Príznačný je v tejto súvislosti komentár, s ktorým zosadol z lietadla po návrate z Washingtonu šéf Rady ministrov EÚ, belgický minister ZV Louis Michel: "Vojnové prvky v prejave George Busha boli určené predovšetkým urazenej a šokovanej americkej verejnosti, ktorá po ponižujúcich útokoch potrebuje zdvihnúť sebavedomie."
Ťažké dilemy čakajú aj oficiálnu slovenskú politiku. Tá sa zatiaľ správa slušne a zodpovedne, až na zopár úletov (Koncoš, Kadlečíková, Hamžík, SNS nehodno spomínať) jej niet čo vyčítať. Momentálne však ešte ani niet dôvodov na pnutie; povolenie preletov vzdušných síl USA, schválené a oznámené včera vládou, je tá najsamozrejmejšia vec. Takisto posilnenie ukrajinskej hranice, aby sa zamedzilo penetrácii rizikových migrantov, atď. Ťažké rozhodovanie a vnútorné konflikty sa ale vyrysujú v momente, až bude aktuálne si vybrať medzi americkou a prevládajúcou európskou predstavou o intenzite a tvrdosti protiteroristických opatrení.
Bolo by iste krásne, keby prevládol v SR taký všeobecný názor, aký manifestoval včera Weiss, keď sa stotožnil s Bushovým chápaním boja proti terorizmu. Nerobme si ale ilúzie; nielen medzi USA a kontinentálnou Európou, nielen naprieč samotnou EÚ, nielen medzi Západom a zvyškom sveta, ale aj krížom slovenskou politikou sa črtá okolo antiteroristickej kampane množstvo dielčích konfliktov a sporov, ktorých rozsah a šírku je nemožné si dnes ani predstaviť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
